Desertifikácie sa v týchto oblastiach prejavujú degradáciou pôdy: stráca sa totiž vegetácia, znižuje sa množstvo dostupnej vody, znižuje sa úrodnosť a dochádza k erózií pôdy. Väčšinou je to výsledok nadmerného využívania pôdy, ak už je dôvodom rastúca populácia alebo zvýšené ľudské potreby či politické a ekonomické tlaky. K takémuto hospodáreniu často dochádza pri prirodzenom výskytu sucha a s pokračujúcim suchom sa stupňuje.

Rýchlosť desertifikácie robí v súčasnosti okolo 60 000 kilometrov štvorcových za rok alebo 0,1% za rok z celkovej plochy aridných území. Znamená to potenciálnu hrozbu pre 70% aridných území, teda pre viac ako štvrtinu svetovej pevniny.

Odlesňovanie a zmeny dažďových zrážok
Aj takto sa odlesňuje...

Sú tri hlavé dôvody, prečo zmeny vo využívaní pôdy, aké napríklad nasledujú po odlesňovaní, ovplyvňujú množstvo dažďových zrážok. Nad lesom sa z listovej plochy stromov vyparuje omnoho viac vody ako nad trávnymi porastami alebo nad holou pôdou, preto vzduch nad lesom obsahuje viac vodných pár. Les tiež odráža 12 až 15% dopadajúceho slnečného žiarenia, trávny porast odráža okolo 20% a púštny piesok až 40%. Tretím dôvodom je nerovnosť povrchu v miestach, kde je vegetácia.

V spojitosti so suchom v Sahelu vyslovil Jules Charney v r. 1975 myšlienku, že by mohlo existovať dôležité spojenie medzi zmenami vegetácie a dažďovými zrážkami. Zvýšené množstvo energie absorbované povrchom vegetácie a zvýšená povrchová nerovnosť má tendenciu podnecovať konvenciu a ďalšie dynamické procesy v atmosfére, čo vedie k tvorbe dažďových zrážok.

Taký účinok potvrdzujú experimenty s numerickými modelmi, ktoré obsahujú tieto fyzikálne procesy. V prípade, že by bol les v Južnej Amerike severne od 30. rovnobežky južnej zemepisnej šírky vykáľaný a nahradený trávnatými ekosystémami, znížili by sa zrážky asi o 15%. Podobné modelové výpočty pre Zair, pre menšiu oblasť, ukazujú priemerné zníženie dažďových zrážok o viac ako 30%. Oveľa drastickejší pokus, v ktorom bol amazonský les vykáľaný a nahradený púštnym povrchom, vykázal zníženie dažďových zrážok o 70% je to podobná úroveň, aká panuje v semiaridných oblastiach sahelskej časti Afriky. Taký modelový pokus nepredstavuje skutočnú situáciu, ale ilustruje významný dopad, aký by mohlo mať veľkoplošné odlesňovanie na miestnu klímu.


Vplyv na ľudské zdravie

Ľudské zdravie závisí na dobrom životnom prostredí. Mnohé faktory, ktoré vedú ku zhoršeniu životného prostredia, sú tiež príčinou zlého zdravia.