Problém globálneho otepľovania
Priemysel a ďalšie ľudské aktivity (ako odlesňovanie) vypúšťajú do atmosféry zvýšené množstvá plynov, najmä oxid uhličitý. V súčasnosti tieto zdroje uvoľňujú do ovzdušia každý rok viac než sedem miliárd ton uhlíku väčšina tohto množstva tam pravdepodobne zostane po obdobie jedného storočia alebo i dlhšie. Oxid uhličitý je dobrým pohlcovačom vyžarovaného tepla , vychádzajúceho zo zemského povrchu, zvýšené množstvo oxidu uhličitého preto pôsobí nad povrchom ako pokrývka a udržuje ho teplejšie, ako by bol za normálnych okolností. So zvýšenou teplotou sa v atmosfére zvyšuje také množstvo vodnej pary, to sa predáva k pokrývkovému efektu a spôsobuje ďalšie otepľovanie.

Stav otepľovania sa môže zapáčiť tým za nás, ktorý žijeme v chladnom podnebí. Zvýšenie celkovej teploty však povedie ku zmene celkového podnebia. Keby bola zmena malá a dochádzalo k nej dostatočne pomaly, skoro určite by sme boli schopní sa jej prispôsobiť. S rýchlym rozvojom svetového priemyslu však nie je pravdepodobné, že by zmena bola buď malá, alebo pomalá. Pokiaľ nedôjde k úsiliu o obmedzenie emisií oxidu uhličitého, bude celková priemerná teplota stúpať o štvrtinu stupňa Celzia každých desať rokov alebo o dva a pol stupňa behom storočia. Ak zrovnáme tento trend s normálnymi výkyvmi teploty medzi dňom a nocou alebo medzi dvoma nasledujúcimi dňami, nevyzerá to možno ako veľká zmena. Nejde však o teplotu na jednom mieste, nie to ide o priemernú teplotu na celej zemeguli. Predpovedaná rýchlosť s akou sa celková priemerná teplota menila kdekoľvek behom posledných desaťtisíc rokov. A pretože medzi najchladnejšie časti doby ľadovej a teplým obdobím medzi dobami existuje rozdiel v globálnej priemernej teplote iba okolo piatich alebo šiestich stupňoch, môžeme očakávať, že niekoľko stupňov v celkovému priemeru môže znamenať veľkú podnebnú zmenu.

Všetky klimatické zmeny nebudú nakoniec nepriaznivé. Niektoré časti sveta postihujú častejšie alebo vážnejšie suchá či záplavy, naproti tomu iné oblasti, napríklad subarktické, sa môžu stať obývateľnejšími. I tam však pravdepodobná rýchlosť zmeny spôsobí problémy v oblastiach roztvárajúceho permafrostu dôjde k veľkým škodám na budovách a stromy subarktických lesov, podobne ako kdekoľvek inde, budú potrebovať čas k adaptácií na nový klimatický> režim.

O skutočnosti globálneho otepľovania a o zmene klímy v závislosti na ľudských aktivitách sú odborníci presvedčený.