Klimatické a vegetačné pásma

Planéta zem je rozčlenená na tzv. klimatické pásma - sú rozložené od najchladnejších území pri póloch až k najteplejším územiam pri rovníku, podľa toho, aké intenzívne je slnečné žiarenie. Teplotnými rozdielmi sú následne spôsobené i odlišnosti v rozdelení a intenzite zrážok, vzdialenosť od oceánu zase určuje odlišné vlhkostné podmienky územia.. Smer a intenzita vetrov takisto nie je rovnaká na celom území. Na základe týchto odlišností v klíme sa organizmy zoskupili do skupín - spoločenstiev, ktoré potrebujú určité rovnaké podmienky pre svoju existenciu a našli si svoje špecifické miesto na planéte. Vytvorili vegetačné pásma, ktoré sú v podstate zhodné s klimatickými pásmami. Sú to: tundra a alpínska vegetácia, tajga, ihličnatý les, listnatý les, step a lesostep /na južnej pologuli savana/, púšť a polopúšť.

Polárne oblasti - nie sú špeciálne definovaným vegetačným stupňom, pretože polárne oblasti sú osídlené prevažne vodnými oceánskymi organizmami, prípadne na pobreží žijúcimi živočíchmi - ľadový medveď, vodné druhy vtáctva - alky, berenikle, tučniaky, v oceánoch žije niekoľko druhov chladu odolných rýb a veľrýb. Polárne oblasti sú charakteristické síce malou rozmanitosťou organizmov, ale veľkou početnosťou zástupcov jednotlivých druhov, ktoré okrem polárnych oblastí väčšinou už inde nenájdeme.

Tundra a alpínska vegetácia sa vyznačujú vďaka nepriaznivým podmienkam - nízkym teplotám a silným vetrom - porastom nízkeho vzrastu s prevahou tráv, zo živočíchov tu nájdeme drobnejšie hlodavce, niekoľkých zástupcov hmyzu a vtáctva. Napriek pomernej druhovej chudobnosti sa v týchto oblastiach vyskytuje množstvo chránených a ohrozených druhov.

Oblasť tajgy je oblasťou rozložitých severských ihličnatých či brezových lesov so stádami veľkých cicavcov - sobov, losov, jeleňov a kŕdľami vtákov, ktorých pozostatky ešte nájdeme v Kanade, severných krajinách Európy a Rusku. Význam lesných porastov ako producentov kyslíka a zdroja biodiverzity je jasný, napriek tomu sú ohrozené hlavne ťažbou a zlým zdravotným stavom lesov spôsobeným vplyvmi exhalátov na pôdu, kyslosť zrážok i dreviny samotné.

Ihličnaté i listnaté lesy sa vyznačujú v pôvodnom stave veľkou bohatosťou drevín i živočíchov rôznej veľkosti a spôsobu života. Nezaťažené aktivitami človeka sú jedným z najstabilnejších ekosystémov, pre živočíchy zároveň aj najdôležitejším, lebo sú producentom kyslíka a energie pre heterotrofné organizmy.

Pre prírodu je nenahraditeľná aj ich schopnosť zadržiavať vo svojom území vodu, ktorá by inak odtiekla vodným tokom preč a takto je dostupná mnohým organizmom. Okrem dôležitosti svojho pôsobenia na stabilitu krajiny majú listnaté a ihličnaté lesy spoločné i problémy vyrovnať sa so znečistením ovzdušia, rozširujúcimi sa mestskými plochami a ubúdaním lesnej plochy, nadmernou ťažbou a nevhodnými hospodárskymi spôsobmi (pestovanie monokultúr, ktoré sú územiu nepôvodné a sú málo odolné voči škodcom, holorubný spôsob výrubu, po ktorom zostáva miesto lesa zničená neestetická krajina, hoci by bol vhodnejší prebierkový, pri ktorom by sa len les prerieďoval a udržiaval).

Step a lesostep (na južnej pologuli savana) sa vyznačuje opäť nízkym vzrastom vegetácie, ale zapríčineným vyššími teplotami a hlavne nízkou vlhkosťou územia. Je tu veľká rozmanitosť živočíchov- hmyz, plazy, cicavce, vtáky, mnohé z toho exotické, turisticky žiadané druhy, takže mnohé oblasti sú husto nvštevované skupinami turistov či pytliakov. Mnohé územia boli tiež premenené na poľnohospodársku pôdu.

Púšte a polopúšte predstavujú územie špecifické ysokými teplotami počas dňa a nízkými teplotami v noci. Tieto teplotné výkyvy a minimum zrážok vyhradilo toto územie tým rastlinám a živočíchom, ktoré sa dokázali prispôsobiť. Typickým rastlinným predstaviteľom púští sú kaktusy a ďalšie sukulenty, ktoré si vytvárajú zásoby vody vo svojom prispôsobenm tele, živočíchy reprezentujú mnohé plazy a hmyz, ktoré vystačia s malými množstvami vody. Aj niektoré druhy cicavcov dokážu vzdorovať týmto podmienkam, ťava so svojím hrbom je toho dôkazom.

Pri vymenovávaní suchozemských ekosystémov nemôžeme zabudnúť ani na oceány, ktoré vytvárajú na zemskom povrchu špecifický ekosystém. Sú domovom množstva rýb, mäkkýšov, článkonožcov, vodných vtákov i cicavcov, takisto rôznych vodných rastlín. Svetové oceány sú ohrozené podobne ako ostatné biotopy znečistením, nebezpečná pre čistotu oceánu je lodná doprava po mori - nehody tankerov prevážajúcich ropu spôsobili závažné katastrofy na obrovských plochách oceánu. Nadmerný lov rýb, veľrýb i pytliacke lovy exotických druhov živočíchov je ďalším závažným problémom. Klimatické zmeny, ktoré sa prejavujú na všetkých zložkách prostredia, spôsobujú topením ľadovcov zvýšenie hladiny oceánov a záplavy.