Ozón je modifikácia kyslíka, ktorá sa skladá z trojatómových molekúl O3. Tvorí pomerne malú zložku atmosféry a vyskytuje sa v rozličných koncentráciách v priestore medzi hladinou mora a výškou 60 km nad morom. V troposfére je ozón považovaný za škodlivé znečistenie a tvorí hlavnú zložku mestského smogu. Automobily, elektrárne a továrne emitujú znečisťujúce látky, ktoré vytvárajú prízemný ozón. Ak koncentrácia ozónu v prízemnej vrstve prekročí prípustnú hodnotu dochádza k poškodeniu ľudského zdravia a vegetácie.
Väčšina ozónu je vo vrstve zvanej stratosféra, ktorá siaha od 10 – 15 km nad povrchom zemegule.

Ozónosféra
Vo výške 20 – 25 km nad zemským povrchom tvorí ozón ozónosféru. Absorbuje a filtruje krátkovlnné ultrafialové žiarenie UV-B. Väčšie množstvo UV-B žiarenia zapríčiňuje rakovinu kože, spôsobuje šedý zákal, narušuje imunitný systém a poškodzuje poľnohospodárske plodiny, hlavne obilniny, sóju a fazuľu. U citlivých rastlín dochádza k spomaleniu rastu pretože nie sú schopné fotosyntézy a následne dochádza k zníženiu úrodnosti. UV-B žiarenie je dostatočne silné na to, aby rozbilo väzby medzi uhlíkom a inými atómami, čo robí UV-B žiarenie smrtiacim pre všetky formy života. Najviac sú ohrozené vodné ekosystémy, hlavne pobrežná fauna a flóra, živočíchy a rastliny žijúce v ústiach a lagúnach, drobné vodné organizmy, zooplanktón, larvy a mladé vývojové štádia rýb.
V poslednom období sa počas neskorej jari a v lete vytvárajú na južnej pologuli nad Austráliou a Novým Zélandom ozónové diery. Na vine sú umelo vyrábané plyny označované ako CFC / Clorine fluorine carbonates /, ktoré sa používajú v klimatizačných zariadeniach, chladničkách, aerosoloch, hasiacich prístrojoch, syntetických farbách a riedidlách. Jedna molekula chlóru alebo brómu môže zničiť až 100 000 ozónových molekúl.
V súčasnosti mnoho štátov uzatvorilo medzinárodné dohody zamerané na ochranu ozónovej vrstvy. Ide o postupné vyraďovanie zlúčenín s dlhou životnosťou, metylchlorformu, CFC, halónov, chloridu uhličitého a hľadanie nových technických možností.

Fyzikálne vlastnosti
Ozón je vysokotoxický bezfarebný plyn s bodom topenia - 193 C a bodom varu – 112 C. v hrubších vrstvách má modré sfarbenie. Prezrádza ho charakteristický cesnakový zápach podľa ktorého bol aj pomenovaný / gréc. ozein – páchnuť /. V kvapalnom stave má tmavofialovomodrú farbu. Vo vode sa rozpúšťa lepšie ako obyčajný kyslík.

Chemické vlastnosti
Ozón ľahko uvoľňuje atómový kyslík a preto má silné oxidačné vlastnosti. Účinkom ozónu takmer všetky kovy / okrem zlata, platiny a irídia / prechádzajú na oxidy. Mnohé organické látky, napr. guma alebo farbivá, sa ozónom rozrušujú a niektoré, ako alkohol, sa ním dokonca zapaľujú.
Ozón sa pre svoje oxidačné vlastnosti používa na sterilizáciu vody, čistenie vzduchu, bielenie olejov, škrobu a pod. Možno ho ľahko dokázať pomocou papierika napusteného roztokom jodidu draselného, z ktorého sa pôsobením ozónu O3 vylučuje jód a v styku so škrobovým mazom zmodrá.

Výskyt a výroba ozónu
Ozón v prírode vzniká reakciou ultrafialového žiarenia vysokej energie s kyslíkom.

O2 + slnečné svetlo 2 O / atómy /

O2 + O / atóm / O3

Ozón sa obvykle pripravuje v ozónizátore účinkom tmavého elektrického výboja na vzdušný kyslík. Ak sa zapojí niekoľko ozónizátorov za sebou, môžeme získať zmes kyslíka s viac ako 10 % ozónu. Čistý ozón možno získať skvapalnením tejto zmesi a odparením kyslíka, pretože kyslík má podstatne nižší bod varu – 182 C.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk