Človek musí pri svojom vzťahu k lesu túto základnú vlastnosť lesa rešpektovať.

Lesy, od ktorých sa požaduje, aby tieto funkcie plnili, musia spĺňať niekoľko podmienok:
§ neboli, nie sú a nebudú obhospodarované holorubne
§ pôda na holorube je tak degradovaná, že svoje pôvodné vlastnosti nadobúda po vyše 1000 rokoch
§ musia obsahovať staré i mŕtve stromy
§ staré stromy zachytávajú podstatne viac vody ako mladina a po ich vyhnitých koreňoch vteká voda do podzemných nádrží podstatne lepšie ako po tenkých korienkoch, mŕtve stromy zase zadržiavajú vodu aj v svojich telách
§ lesy musia obsahovať minimum lesných ciest (najlepšie žiadne)
§ zrážková voda podľa meraní odteká z lesných ciest až 1300 krát viac ako z pôvodného lesa
§ v okolí lesných potokov nesmie byť žiadna ťažba
§ mŕtve stromy, ktoré padajú do potokov vytvárajú prirodzené nádržky, v ktorých sa zadržiava zrážková voda a odtiaľ pomaly preteká do podzemných tokov

Výrub lesov má za dôsledok aj úbytok produkcie kyslíka na Zemi. Ak sa vyrúbu všetky stromy, civilizácia nebude schopná ďalej fungovať. Preto je veľmi dôležité, aby naša generácia a aj tie čo prídu po nás ochraňovali lesy a bojovali za ich práva.
Niektoré lesy, napr. Amozónsky dažďový les, už existujú už niekoľko tisíce rokov. Aj keď človek vyrúbal a zničil obrovské lesné plochy, pokrývajú lesy 20% súše. Les môže existovať tam kde letné teploty presahujú 10°C a ročné zrážky činia aspoň 200 mm. Typ lesa závisí od podnebia a pôdy. Les tvorí prirodzenú prekážku vetru a časť vody nasiatej z pôdy sa vyparuje, takže lesný vzduch je pokojný a vlhký. Stromy chránia zem pred plným slnečným svetlom a zároveň zamedzujú nadmernej strate tepla. Teplota v lese je teda dosť stála, oproti okoliu sú dni chladnejšie a noci teplejšie, takže les poskytuje svojim obyvateľom pohodlné podmienky. Les má pevne danú štruktúru. Rozvetvené koruny vysokých stromov vytvárajú takmer súvislé korunové poschodie, ktoré dovnútra lesa prepúšťa len málo svetla. Prerastené stromy si prerážajú cestu korunovým poschodím. Pod korunami rastú mladé a menšie stromy a tvoria stredné stromové poschodie. Pod nim sú kry a nízky prízemný porast. Poznáme 3 základné druhy lesov: Tropický dažďový les, listnatý a ihličnatý les. Najväčší les na svete je sibírsky ihličnatý les, ktorý pokrýva územie 11 miliónov km štvorcových. Najväčší tropický dažďový les je v Južnej Amerike. Rozloha Amazonského pralesa je 6,5 mil. km štvorcového. Lesy poskytujú svojim početným obyvateľom obydlie a dostatok potravy. Listy, kvety, plody a semená tvoria jedálniček hmyzu, vtákov, a malých savcov, ktoré sú na oplátku chutným jedlom pre väčšie zvieratá. Vlhká lesná pôda je osídlená červami, húsenicami, chrobákmi, mravcami a larvami rôzneho hmyzu. V spletých koreňoch a dutinách stromov si obyvatelia lesa stavajú hniezda a nory. Vzhľad medzi stromami je obmedzený preto sa vtáci a zvieratá dorozumievajú zvukovými a pochovými signálmi. Konárové pásmo obývajú vtáci a veveričky a v tropickom lese opice. Mravčiary medvede a opice majú silné pazúry, prispôsobené na šplhanie. Netopiere lovia v noci hmyz alebo sa kŕmia nektárom kvetov. V nižšom pásme hniezdia sovy, tukany, ďatle a papagáje. V zemnom pásme bývajú hraboše, jazvece, lasice a plazy, vysoká zver a veľké šelmy. Najvyšší strom na svete je sekvoja. Niektoré dosahujú výšku vyše 78m a ich kmene majú priemer takmer 9 metrov. Najdlhšie žijú stromy ako sekvoja (4000 rokov), cyprus obyč. (3000), gaštan (2000), céder lilanómsky (1200).