Les - ekosystém

Každý človek si môže pod pojmom les predstaviť niečo iné. Niekomu môže les pripadať ako malý listnatý háj alebo nedostupná hora. V každom prípade, les je súčasťou nášho životného prostredia či už bližšie alebo ďaleko od domova. Človek si postupne upravoval les podľa svojich predstáv tak, aby mu podmienky na bývanie vyhovovali. Niekde ovplyvnil les viac, niekde menej, záviselo to od nadmorskej výšky a hustote porastu a iných podmienkach. Preto je dnes na niektorých miestach les viac obývaný človekom či vôbec neobývaný. V každom prípade, človek veľmi ovplyvnil lesy a všetko v nich. Tým, že človek si prispôsobil les, musel sa i les prispôsobiť človeku. Zvieratá i rastliny sa museli začať prispôsobovať novému životu v novom prostredí. Ten, kto to nedokázal utiekol alebo zahynul. Tak sa po nejakom čase úplne zmenil ekosystém.
Hovorilo sa, že v stredoveku mohla veverička prejsť po stromoch z Pyrenejí až do Paríža preskakujúc z konára na konár a zo stromu na strom bez toho, aby sa dotkla zeme. Lesy v tej dobe boli veľmi husté a pokrývali viac ako tri štvrtiny Európy. Lesy sa o seba vedeli postarať prirodzenou cestou.
Staré a slabé stromy, ktoré by nevedeli prežiť vyschli a spadli na zem. Tak do lesa prenikalo viac svetla, ktoré využili mladé stromčeky a porasty. Tieto stromy a porasty mohli rásť ďalej a nahradili tak stratu, ktorá vznikla vyschnutím a spadnutím stromu.
O vyschnutý strom bolo tiež postarané. Okolitý hmyz a drobné živočíchy začali rozkladať spadnutý strom a obohacovať tak pôdu o humus, ktorý bol tiež dôležitý pre rast a obnovu lesa. Na týchto drobných živočíchoch sa zas priživili drobné vtáky, ktoré začali pomaly hľadať v strome chrobáky a tak tiež prispievali k likvidácii stromov.
Taký strom bol však tiež zaujímavý príklad ekosystému. Strom svojou korunou ponúkal tieň pre rastliny žijúce pod ním. Niektoré rastliny či huby sa priživovali na kmeni stromu. Vtáky lovili hmyz žijúci na strome. V strome žili veveričky, ktoré ohrozovali kuny. Človek neskôr začal ovplyvňovať počet lesov tým, že ich kvôli úrodnej pôde vypaľoval. Preto sú dnes skutočné lesy len na vysoko položených miestach nedostupných človeku. Teraz však človek začal lesy opätovne vysádzať. Les totiž chráni človeka pred lavínami a zosuvmi pôdy. V niektorých krajinách ako napríklad v Kanade sa po ťažbe dreva vysádza les, aby nebol priveľký úbytok.
Prežitie ľudstva v najbližšej budúcnosti závisí na správnom fungovaní prirodzených ekosystémov, vrátane lesov.

Lesy poskytujú domov väčšine druhového evolučného dedičstva Zeme. Záchrana tohto dedičstva je jediná cesta, ktorá umožňuje ľuďom dôstojnú budúcnosť.
Lesy nám zároveň poskytujú množstvo služieb: regulovanie klímy, kolobeh živín a vody. Lesy sú zdrojom potravy, dreva, paliva, liekov a stavebných materiálov, ktoré tvoria základ ľudskej ekonomiky a zároveň sú zdrojom kultúrnych a duchovných hodnôt, ktoré obohacujú ľudskú spoločnosť.
Teda my potrebujeme lesy, lesy nepotrebujú nás.

Odlesňovanie

Ľudia stupňovaním koristníckeho využívania lesov počas posledných storočí zredukovali, zdegradovali a zničili lesné ekosystémy. V najbližších desaťročiach čelí vyhynutiu tisíce druhov závislých na lese. Patrí medzi ne už aj človek.
V dôsledku toho je nutné zmeniť vzťah lesných hospodárov i bežných spotrebiteľov k lesným ekosystémom. Ich obhospodarovanie musí byť založené na znalosti ekologických vlastností prirodzených lesov. Lesné hospodárenie musí napodobňovať prírodné procesy v lesoch a Príroda by mala prevziať vedúcu úlohu pri ich obhospodarovaní.
Ľudské vedomosti o lese sú v súčasnej dobe veľmi obmedzené, väčšinu väzieb v lesných ekosystémoch nepoznáme, je preto nutné vytvoriť rozsiahle systémy lesných rezervácií a tým zabrániť nevratným stratám pri nevhodnom lesnom hospodárení.
Lesy sú spoločenstvom množstva živých organizmov vzájomne na sebe závislých na rôznych úrovniach, od mikroskopickej až po globálnu. Tieto spoločenstvá udržiavajú a stabilizujú les ako celok, nie výrobu niektorej svojej časti. Z toho vyplýva, že les nie je optimalizovaný na produkciu dreva, ale na svoju vlastnú stabilitu.

Človek musí pri svojom vzťahu k lesu túto základnú vlastnosť lesa rešpektovať.

Lesy, od ktorých sa požaduje, aby tieto funkcie plnili, musia spĺňať niekoľko podmienok:
§ neboli, nie sú a nebudú obhospodarované holorubne
§ pôda na holorube je tak degradovaná, že svoje pôvodné vlastnosti nadobúda po vyše 1000 rokoch
§ musia obsahovať staré i mŕtve stromy
§ staré stromy zachytávajú podstatne viac vody ako mladina a po ich vyhnitých koreňoch vteká voda do podzemných nádrží podstatne lepšie ako po tenkých korienkoch, mŕtve stromy zase zadržiavajú vodu aj v svojich telách
§ lesy musia obsahovať minimum lesných ciest (najlepšie žiadne)
§ zrážková voda podľa meraní odteká z lesných ciest až 1300 krát viac ako z pôvodného lesa
§ v okolí lesných potokov nesmie byť žiadna ťažba
§ mŕtve stromy, ktoré padajú do potokov vytvárajú prirodzené nádržky, v ktorých sa zadržiava zrážková voda a odtiaľ pomaly preteká do podzemných tokov

Výrub lesov má za dôsledok aj úbytok produkcie kyslíka na Zemi. Ak sa vyrúbu všetky stromy, civilizácia nebude schopná ďalej fungovať. Preto je veľmi dôležité, aby naša generácia a aj tie čo prídu po nás ochraňovali lesy a bojovali za ich práva.
Niektoré lesy, napr. Amozónsky dažďový les, už existujú už niekoľko tisíce rokov. Aj keď človek vyrúbal a zničil obrovské lesné plochy, pokrývajú lesy 20% súše. Les môže existovať tam kde letné teploty presahujú 10°C a ročné zrážky činia aspoň 200 mm. Typ lesa závisí od podnebia a pôdy. Les tvorí prirodzenú prekážku vetru a časť vody nasiatej z pôdy sa vyparuje, takže lesný vzduch je pokojný a vlhký. Stromy chránia zem pred plným slnečným svetlom a zároveň zamedzujú nadmernej strate tepla. Teplota v lese je teda dosť stála, oproti okoliu sú dni chladnejšie a noci teplejšie, takže les poskytuje svojim obyvateľom pohodlné podmienky. Les má pevne danú štruktúru. Rozvetvené koruny vysokých stromov vytvárajú takmer súvislé korunové poschodie, ktoré dovnútra lesa prepúšťa len málo svetla. Prerastené stromy si prerážajú cestu korunovým poschodím. Pod korunami rastú mladé a menšie stromy a tvoria stredné stromové poschodie. Pod nim sú kry a nízky prízemný porast. Poznáme 3 základné druhy lesov: Tropický dažďový les, listnatý a ihličnatý les. Najväčší les na svete je sibírsky ihličnatý les, ktorý pokrýva územie 11 miliónov km štvorcových. Najväčší tropický dažďový les je v Južnej Amerike. Rozloha Amazonského pralesa je 6,5 mil. km štvorcového. Lesy poskytujú svojim početným obyvateľom obydlie a dostatok potravy. Listy, kvety, plody a semená tvoria jedálniček hmyzu, vtákov, a malých savcov, ktoré sú na oplátku chutným jedlom pre väčšie zvieratá. Vlhká lesná pôda je osídlená červami, húsenicami, chrobákmi, mravcami a larvami rôzneho hmyzu. V spletých koreňoch a dutinách stromov si obyvatelia lesa stavajú hniezda a nory. Vzhľad medzi stromami je obmedzený preto sa vtáci a zvieratá dorozumievajú zvukovými a pochovými signálmi. Konárové pásmo obývajú vtáci a veveričky a v tropickom lese opice. Mravčiary medvede a opice majú silné pazúry, prispôsobené na šplhanie. Netopiere lovia v noci hmyz alebo sa kŕmia nektárom kvetov. V nižšom pásme hniezdia sovy, tukany, ďatle a papagáje. V zemnom pásme bývajú hraboše, jazvece, lasice a plazy, vysoká zver a veľké šelmy. Najvyšší strom na svete je sekvoja. Niektoré dosahujú výšku vyše 78m a ich kmene majú priemer takmer 9 metrov. Najdlhšie žijú stromy ako sekvoja (4000 rokov), cyprus obyč. (3000), gaštan (2000), céder lilanómsky (1200).

Dub známy svojim dlhým vekom žije len 500-700 rokov. Napriek tomu najstarším stromom sveta je borovica atená, ktorá rastie v lesoch Severnej Ameriky a je stará vyše 4600 rokov.
Ročne je zničených 105 000 km štvorcových lesov, hlavne tropických pralesov čo je viac ako 2 naše republiky. Trop. dažď. Lesy rastú na chudobných pôdach, takže poľnohosp. plochy, ktoré vznikli vyrúbaním lesa nevydržia dlho vyživovať plodiny. Po zániku vegetácie je pôda vystavená prírodným živlom, je splavená a znáša rieky a jazerá. Bez lesa, ktorý by zachytával zrážky, sa krajina môže zmeniť aj na púšť.
Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických dažďových pralesov za rok je to vyše 10 miliónov hektárov. Pri zachovaní tohoto tempa sa s nimi vysporiadame okolo roku 2057. Podľa ich definície sú dažďové pralesy také lesy, ktoré sa nachádzajú v oblasti trópov a ročne dostávajú 4 až 8m vlahy. Takéto prostredie je unikátne, nedá sa umelo vytvoriť ani obnoviť, ak raz bolo zničené. Napriek tomu, že predstavujú len 2% celkového povrchu zeme, žije v nich (a nikde inde len v nich) viac než 2/3 všetkých rastlinných a živočíšnych druhov. Tropické pralesy sú významným regulátorom celosvetového podnebia. Regulujú cyklus tropických dažďov a vytvárajú zásoby vody, suroviny dnes ešte nedocenenej. Kľúčovú úlohu majú v prirodzenom cykle uhlíka. Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia. Len amazonský dažďový prales produkuje okolo 40% všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi. Pri ich zániku je odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Na to aby sa oxid uhličitý uvoľnil, nemusí byť strom ani spálený, stačí prirodzený proces “zomierania” rastlinného tkaniva po vyťatí. Ničenie pralesov vytvára 10-30% celosvetových emisií oxidu uhličitého. Každá štvrtá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z dažďových pralesov. Vyrába sa s nich napríklad curare (súčasť anestetík), reserpín (základ mnohých tranquilizérov), scopolamín (používaný pri liečení schizofrénie). 73% z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byť využité pri liečení rôznych druhov rakoviny, pochádza takisto z tropických pralesov. Tropické pralesy sú prakticky výlučné na území tzv. krajín tretieho sveta. Nemiznú preto , že by sa chceli ich obyvatelia pomstiť ľudstvu ale preto, lebo ich obyvatelia sú chudobný. V ostatných rokoch sa svet vážne zaoberal problémom miznutia tropických dažďových pralesov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk