To sa samozrejme prejavuje deformáciou existujúcich ekosystémov a aj znižovaním kvality života domácich obyvateľov.
Nezanedbateľným je aj záber a znehodnocovanie pôdy a krajiny. Tu je spektrum vplyvov veľmi široký od ťažby stavebného materiálu v lomoch cez záber prirodzených plôch výstavbou rôznych turistických zariadení až po vizuálne znehodnocovanie krajiny. Tieto vplyvy majú zásadný vplyv na geomorfologický vývoj (najmä ťažba a erózia), ekosystémy či hodnotu krajiny (ovplyvňovanie vzhľadu krajiny stavbami, lomami a pod.).
S týmto okruhom problémov súvisí aj negatívny vplyv turistických aktivít na biodiverziu, na rozmanitosť fauny a flóry. Aj keď nepovažujem turizmus za faktor, ktorý by v prirovnaní s inými ekonomickými aktivitami zásadne znižoval biodiverziu územia, uznávam, že môže mať (a pri nesprávnom manažmente aj má) negatívny vplyv. Na prírodnú rozmanitosť nepriaznivo pôsobí najmä výstavba turistických zariadení, napríklad hotelov v prírode a úprava prostredia okolo nich, výstavba a prevádzka zjazdoviek, umelého zasnežovania, športovísk, lanoviek a vlekov, golfových ihrísk a pod.
Biodiverziu znižuje aj nesprávny manažment turizmu, napr. nevhodné vedenie turistických a cykloturistických trás, chýbajúca vhodná turistická infraštruktúra, masové akcie, zlé usmerňovanie návštevníkov a turistov v prírode, nevhodná lokalizácia niektorých športov a turistických aktivít (napr. paragliding, horolezectvo, orientačný beh, rafting a pod.).
Takéto aktivity môžu zmenšovať územie, vhodné pre život živočíchov a rastlín, privádzať návštevníkov do nedotknutých biotopov, fragmentovať ich, rušiť zver hlukom, poškodzovať rastlinný kryt a podobne. Dôsledkom toho môže byť ústup menej odolných druhov, nástup a neskoršia dominácia odolnejších druhov a teda zmenšovanie biologickej rozmanitosti.
Dopad turizmu na kvalitu ovzdušia a klímy nie je z hľadiska turizmu až taký významný. Aj keď rekreácia a dovolenkové prostredie cestovanie po Slovensku je najmä záležitosťou automobilovej dopravy, jej intenzita nie je porovnateľná s masívnym využívaním automobilov na iné účely (napr. dochádzanie do zamestnania, služobné cesty, starostlivosť o rodinu). To isté sa týka aj znečisťovania ovzdušia zmeny klímy leteckou dopravou. Počet dovolenkových a rekreačných návštevníkov Slovenska, ktorí na dopravu k nám používajú lietadlo, je takmer zanedbateľný v porovnaní s celkovým objemom leteckej dopravy. To však neznamená, že by sme tieto negatívne vplyvy mohli ignorovať.