Vplyv turizmu na životné prostredie

Úvodom treba podotknúť, že reálny vplyv turizmu na životné a prírodné prostredie sa považuje na väčšine územia Slovenska za zanedbateľný v porovnaní s vplyvom ostatných ekonomických aktivít priemyslu, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva či vývoja osídlenia. Vplyvmi turizmu na prírodu sa treba zaoberať najmä kvôli strednodobej budúcnosti v ktorej sa predpokladá prudký nárast turizmu na Slovensku a je preto potrebné pripraviť sa naň tak, aby nepoškodil životné prostredie, ba práve naopak aby mu osožil. Vplyvy turizmu na životné prostredie sú všeobecne dvojaké negatívne aj pozitívne. Ich veľkosť a vzájomný pomer v jednotlivých častiach sveta závisí od rôznych faktorov najmä od prevládajúceho druhu turizmu, prírodných podmienok a stupňa ekonomického a spoločenského rozvoja v území. Nemalý význam má aj intenzita a metodika zisťovania týchto dopadov a ich výskum.
Na stanovenie dopadov na turizmu na prírodné, či dokonca chránené územia Slovenska, nie je zatiaľ dostatok informácií, výskumov a prieskumov. Aktivity správcov chránených území, akademických pracovísk a niektorých mimovládnych organizácií, zamerané na túto problematiku, neposkytujú skutočný objektívny obraz o vplyvoch turizmu na životné prostredie Slovenska a tak som pri hľadaní odpovedí na tieto otázky odkázaná iba na výsledky občasných prác a skúsenosti z iných štátov. Celý proces je navyše výrazne ovplyvnený neobjektívnymi osobnými názormi a predsudkami pozorovateľov.
Základné charakteristiky dopadov turizmu na životné prostredie sa však definovať dá.
Negatívne vplyvy môžem nezávisle na vyššie uvedených faktoroch vo všeobecnosti rozdeliť:
- na spotrebu prírodných zdrojov
- priame poškodzovanie prírodného prostredia
- znečisťovanie
Tieto oblasti sa zvyčajne prelínajú. Napríklad spotreba pitnej vody. Veľké, na vodu náročné turistické zariadenia, akými sú hotely a hotelové komplexy, bazény, golfové ihriská, zjazdovky s umelým zasnežovaním, aquaparky a iné narúšajú hydrologické a hydrogeologické pomery v území, odčerpávajú z územia vodu, znižujú únosnú aj absolútnu výdatnosť vodných zdrojov, časť z nej znehodnocujú a ak k tomu prirátam aj nesprávne úpravy krajiny (regulácie a betónovanie korýt vodných tokov, asfaltovanie a betónovanie plôch, holorubný výrub stromov pre zjazdovky či ihriská a pod.,), tak znižujú retenčnú kapacitu územia.

To sa samozrejme prejavuje deformáciou existujúcich ekosystémov a aj znižovaním kvality života domácich obyvateľov.
Nezanedbateľným je aj záber a znehodnocovanie pôdy a krajiny. Tu je spektrum vplyvov veľmi široký od ťažby stavebného materiálu v lomoch cez záber prirodzených plôch výstavbou rôznych turistických zariadení až po vizuálne znehodnocovanie krajiny. Tieto vplyvy majú zásadný vplyv na geomorfologický vývoj (najmä ťažba a erózia), ekosystémy či hodnotu krajiny (ovplyvňovanie vzhľadu krajiny stavbami, lomami a pod.).
S týmto okruhom problémov súvisí aj negatívny vplyv turistických aktivít na biodiverziu, na rozmanitosť fauny a flóry. Aj keď nepovažujem turizmus za faktor, ktorý by v prirovnaní s inými ekonomickými aktivitami zásadne znižoval biodiverziu územia, uznávam, že môže mať (a pri nesprávnom manažmente aj má) negatívny vplyv. Na prírodnú rozmanitosť nepriaznivo pôsobí najmä výstavba turistických zariadení, napríklad hotelov v prírode a úprava prostredia okolo nich, výstavba a prevádzka zjazdoviek, umelého zasnežovania, športovísk, lanoviek a vlekov, golfových ihrísk a pod.
Biodiverziu znižuje aj nesprávny manažment turizmu, napr. nevhodné vedenie turistických a cykloturistických trás, chýbajúca vhodná turistická infraštruktúra, masové akcie, zlé usmerňovanie návštevníkov a turistov v prírode, nevhodná lokalizácia niektorých športov a turistických aktivít (napr. paragliding, horolezectvo, orientačný beh, rafting a pod.).
Takéto aktivity môžu zmenšovať územie, vhodné pre život živočíchov a rastlín, privádzať návštevníkov do nedotknutých biotopov, fragmentovať ich, rušiť zver hlukom, poškodzovať rastlinný kryt a podobne. Dôsledkom toho môže byť ústup menej odolných druhov, nástup a neskoršia dominácia odolnejších druhov a teda zmenšovanie biologickej rozmanitosti.
Dopad turizmu na kvalitu ovzdušia a klímy nie je z hľadiska turizmu až taký významný. Aj keď rekreácia a dovolenkové prostredie cestovanie po Slovensku je najmä záležitosťou automobilovej dopravy, jej intenzita nie je porovnateľná s masívnym využívaním automobilov na iné účely (napr. dochádzanie do zamestnania, služobné cesty, starostlivosť o rodinu). To isté sa týka aj znečisťovania ovzdušia zmeny klímy leteckou dopravou. Počet dovolenkových a rekreačných návštevníkov Slovenska, ktorí na dopravu k nám používajú lietadlo, je takmer zanedbateľný v porovnaní s celkovým objemom leteckej dopravy. To však neznamená, že by sme tieto negatívne vplyvy mohli ignorovať.

Práve naopak, už v najbližšom období môžeme očakávať nárast automobilovej a leteckej dopravy spojenej s turizmom na Slovensku, čo je spojené s rastom životnej úrovne a kúpnej sily obyvateľov, zo vstupom do Európskej únie a rapídne sa zvyšujúcou intenzitou turizmu (a teda dopytom po nových destináciach) všeobecne.
Nepriaznivý vplyv na kvalitu ovzdušia má aj vykurovanie turistických zariadení a využívanie moderných prostriedkov (napríklad vodné či snežné skútre, záhradkárske stroje a pod.). Špecificky turistickým a častým zdrojom zenčistenia v letnom či zimnom období sú napríklad autobusy, ktoré majú naštartovaný motor dlho už aj pred odjazdom, aby cestujúci prišli do klimatizáciou vychladeného alebo kúrením vyhriateho autobusu. Zvýšené dopravné nároky si vyžaduje aj transport surovín (napríklad pre prípravu jedla, pre výstavbu a rekonštrukcie) a to najmä ak sú ich miestne zdroje limitované a je potrebné ich dovážať z väčších vzdialeností.
Významným negatívnym dopadom turizmu na životné prostredie sú odpady a znečisťovanie. Okrem vyššie opísaného znečisťovania vzduchu sa turzmus podieľa na tvorbe tuhého odpadu a odpadových vôd. Tuhý odpad je špecifický najmä pre ubytovacie a stravovacie zariadenia, pričom v našich podmienkach nie je vždy možné zabezpečiť pravidelný a bezproblémový odvoz odpadu. Nekoordinovane budovanie ubytovacích a reštauračných zariadení zvyšuje aj tlak na existujúce skládky tuhého komunálneho odpadu, ktoré neboli budované na vyšší objem tuhého komunálneho odpadu.
Na Slovensku je stále častejšie aj úmyselné či neúmyselné lákanie veľkých dravcov najmä medveďov na preplnené odpadové koše a kontajnery. Tieto šelmy potom strácajú plachosť a znižuje sa ich schopnosť získavať si potravu prirodzeným spôsobom.
Odpadky a čierne skládky sú typickým sprievodným znakom turistických chodníkov a chodníkov. Súvisí to nielen s nízkym environmentálnym povedomím turistov, ale aj s nedostatočnou turistickou infraštruktúrou, najmä s chýbajúcimi odpadovými košmi a kontajnermi pri táboriskách a výletných miestach, resp. s nedostatočným vyvážaním.
Odpadové vody sú ďalším odpadom, ktorý zaťažuje životné prostredie v turistických destináciách. Na Slovensku je stále zvykom riešiť likvidáciu odpadových vôd najmä z menších rekreačných stavieb vypúšťaným do pôdy (tzv. trativody) a aj v prípade, že je objekt napojený na existujúcu kanalizáciu, zvyšuje jej zaťaženie, resp. znižuje jej schopnosť slúžiť miestnym obyvateľom. K znečisteniu vodných plôch prispieva aj vodná doprava, motorové člny a vodné skútre.
Významným negatívnym vplyvom zle manažovaného turizmu na prírodu sú priam fyzické dopady turistických aktivít. Pešia turistika, cykloturistika aj jazdenie na koni ušliapavajú pôdny aj vegetačný pokryv. Na rastlinách sa to prejavuje poškodzovaním až likvidáciou častí rastlín, znižovaním ich životaschopnosti, zmenami v rastlinnom zložení na lokalite.

Mení sa aj zloženie pôdy, zmenšuje sa jej pórovitosť, schopnosť prijímať vodu a vzduch, zvyšuje sa erózia.
Som presvedčená, že uvedené negatívne dopady turizmu na životné prostredie je možné odstrániť alebo minimalizovať na únosnú mieru. Správny a zodpovedný manažment životného prostredia a turizmu, rešpektujúci princípy trvalo udržateľného rozvoja a premietnutý okrem iného aj v nevyhnutných úpravách legislatívnych noriem, organizačných štruktúr a environmentálnom vzdelávaní to umožnia a čím skôr s tým začneme, tým je to pre nás a naše životné prostredie lepšie.
Príspevok turizmu k ochrane životného prostredia
Môže turizmus prispieť k ochrane životného prostredia? Nepochybne áno. Na Slovensku však tomu bráni množstvo bariér: príliš centralizovaný daňový systém aj inštitucionálna štruktúra ochrany prírody, vysoké odvody a dane, korupcia, skostnatelá legislatíva, nízka vymáhateľnosť práva, nízke ekologické povedomie obyvateľstva, nemotivovaný manažment prírodných oblastí a mnohé ďalšie. Prichádzame tak o významný príspevok k ochrane životného prostredia, akým je turizmus. Ako teda turizmus môže prispieť k ochrane?
Na prvý pohľad najzaujímavejší je finančný príspevok. Môže mať formu poplatkov za vstup, za prenocovanie, táborenie a pod., certifikovanie sprievodcov a tour-operátorov, vydávania povolení a pod. Podmienkou je, aby tieto finančné príspevky ostali priamo v dotknutom území a mohli sa použiť priamo na jeho manažment či ochranárske projekty. Bohužiaľ toto zatiaľ na Slovensku nie je možné.
Vo svete je bežné, že tour-operátori (alebo ich asociácie či fondy, ktoré sa na to zložili) priamo a dobrovoľne prispievajú na ochranu životného prostredia, pretože vedia, že ich klienti sa zajímajú o nepoškodenú prírodu. Vedia, že keby sa prostredie, krajina, či príroda degradovali, zníži sa počet ich klientov či ich kúpna sila. Je preto v ich záujme prírodu chrániť a ak je to pre nich čo len trochu možné, udeľujú granty a významne ovplyvňujú financovanie chránených území. Takýto prístup sa dokonca objavuje už aj v susednej Českej republike. Podobne sa správajú aj výrobcovia tovarov, potrebných pre turizmus (napríklad výrobcovia fotografických filmov).
Nepriamym finančným príspevkom je aj vhodné prerozdelenie daní. Je potrebné, aby čo najväčšia časť daní, ktoré sa vyberú v navštevovanom území (resp. daní, ktoré vzniknú vďaka návšteve územia) ostala v tomto území. S turistom súvisí aj zvýšenie zamestnanosti v území, zvýšenie kúpnej sily obyvateľstva a zvýšenie jeho životnej úrovne. Okrem už opísaných finančných príjmov to môže mať aj vplyv na správanie sa obyvateľov.

Je známe, že ľudia a rodiny, ktoré nemajú existenčné problémy, venujú väčšiu pozornosť prostrediu okolo seba.
Vo svete nie sú zriedkavé ani súkromné prírodné rezervácie, ktoré sú často lepšie spravované ako verejné. Ich cieľom je zachovať prírodné dedičstvo pre budúcich návštevníkov a je preto logické, že ich vlastníci sa snažia rozvinúť turizmus trvalo udržateľným spôsobom, rešpektujúc pritom záujmy ochrany prírody.
Prínos turizmu k ochrane životného prostredia teda nie je iba finančný. Ovplyvňuje aj deje a štruktúry v území. Zvýšení počet návštevníkov územia si obyčajne vyžaduje prepracovanie strategických a vykonávacích dokumentov, zmeny v prístupe ku správe územia, štúdium nových metód, prijatie novej legislatívy. Toto všetko sú príležitosti na vylepšenie existujúcich dokumentov, na implementáciu opatrení prispievajúcich k ochrane prírody a to nielen v oblasti turizmu, ale aj ostatných ekonomických aktivít v území.
Turizmus je jedinečnou príležitosťou pre environmentálne vzdelávanie. Spoznanie vzácnosti prírody, jej zákonitostí, pochopenie ekosystémov či len prosté vzhliadnutie prírodnej zaujímavosti na vlastné oči môže viesť k pozitívnym zmenám správania sa návštevníkov či už priamo v našom území alebo neskôr po návrate. Samozrejme, že si to vyžaduje dobrú interpretáciu prírodného dedičstva, čo na Slovensku nie je bežné.