Úvodom treba podotknúť, že reálny vplyv turizmu na životné a prírodné prostredie sa považuje na väčšine územia Slovenska za zanedbateľný v porovnaní s vplyvom ostatných ekonomických aktivít priemyslu, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva či vývoja osídlenia. Vplyvmi turizmu na prírodu sa treba zaoberať najmä kvôli strednodobej budúcnosti v ktorej sa predpokladá prudký nárast turizmu na Slovensku a je preto potrebné pripraviť sa naň tak, aby nepoškodil životné prostredie, ba práve naopak aby mu osožil. Vplyvy turizmu na životné prostredie sú všeobecne dvojaké negatívne aj pozitívne. Ich veľkosť a vzájomný pomer v jednotlivých častiach sveta závisí od rôznych faktorov najmä od prevládajúceho druhu turizmu, prírodných podmienok a stupňa ekonomického a spoločenského rozvoja v území. Nemalý význam má aj intenzita a metodika zisťovania týchto dopadov a ich výskum.
Na stanovenie dopadov na turizmu na prírodné, či dokonca chránené územia Slovenska, nie je zatiaľ dostatok informácií, výskumov a prieskumov. Aktivity správcov chránených území, akademických pracovísk a niektorých mimovládnych organizácií, zamerané na túto problematiku, neposkytujú skutočný objektívny obraz o vplyvoch turizmu na životné prostredie Slovenska a tak som pri hľadaní odpovedí na tieto otázky odkázaná iba na výsledky občasných prác a skúsenosti z iných štátov. Celý proces je navyše výrazne ovplyvnený neobjektívnymi osobnými názormi a predsudkami pozorovateľov.
Základné charakteristiky dopadov turizmu na životné prostredie sa však definovať dá.
Negatívne vplyvy môžem nezávisle na vyššie uvedených faktoroch vo všeobecnosti rozdeliť:
- na spotrebu prírodných zdrojov
- priame poškodzovanie prírodného prostredia
- znečisťovanie
Tieto oblasti sa zvyčajne prelínajú. Napríklad spotreba pitnej vody. Veľké, na vodu náročné turistické zariadenia, akými sú hotely a hotelové komplexy, bazény, golfové ihriská, zjazdovky s umelým zasnežovaním, aquaparky a iné narúšajú hydrologické a hydrogeologické pomery v území, odčerpávajú z územia vodu, znižujú únosnú aj absolútnu výdatnosť vodných zdrojov, časť z nej znehodnocujú a ak k tomu prirátam aj nesprávne úpravy krajiny (regulácie a betónovanie korýt vodných tokov, asfaltovanie a betónovanie plôch, holorubný výrub stromov pre zjazdovky či ihriská a pod.,), tak znižujú retenčnú kapacitu územia.