Jadrová energetika

Dve desaťročia po nehode v jadrovej elektrárni Three Mile Island sa jadrový priemysel dostal do historicky zložitej situácie. Po tom, čo jeho výrobná kapacita vzrástla v 70. rokoch o 700% a v 80. rokoch o 140%, v 90. rokoch to bolo len o menej ako 5%. Za toto posledné desaťročie sa jadrová energetika zmenila z najrýchlejšie rastúceho zdroja energie na najpomalšie rastúci zdroj, klesajúc za ropu aj uhlie. V roku 1998 klesla jej výrobná kapacita o 175 megawattov (MW). Momentálne to teda predstavuje 343 086 MW (marec 1999), poskytujúc necelých 17% svetovej elektrickej energie. Oba tieto údaje pravdepodobne predstavujú takmer historické maximum, ktoré táto technológia dosiahne - teda menej ako jednu desatinu z 4500000 MW, ktoré v roku 1974 predpovedala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Americký Worldwatch Institute predpokladá, že svetová jadrová výrobná kapacita začne klesať najneskôr po roku 2002. Ministerstvo energetiky USA predpokladá, že do dvoch desaťročí klesne jej hodnota o jednu polovicu. Najväčším problémom jadrovej energetiky je ekonomika. Už jednoducho nie je konkurencieschopná s inými, novšími formami výroby energie. Výstavba posledných 20 reaktorov v USA stála 3 až 4 miliardy USD, respektíve 3000 - 4000 USD na kilowatt elektriny. Pre porovnanie, nový paroplynový cyklus využívajúci modernú technológiu, stojí asi 400 - 600 USD/kW a novo inštalované veterné turbíny menej ako 1000 USD/kW. Dokonca aj Francúzsko, ktoré využíva viac ako tri štvrtiny elektriny z jadrových elektrárni, zaviedlo moratórium na výstavbu ďalších. Ďalšie európske krajiny diskutujú o tom, ako rýchlo uzavrieť ich vlastné elektrárne. Jedine krajiny, ktoré ešte stavajú jadrové elektrárne, ako napríklad Čína, Japonsko a možno Irán, sú tie, kde je elektroenergetický priemysel stále vládou riadený monopol chránený pred konkurenciou. Ku koncu roku 1998 bolo vo svete v prevádzke 429 reaktorov, o jeden menej ako pred piatimi rokmi. Vo výstavbe je 33 ďalších. Z nich 7 bude pravdepodobne dokončených do roku 2001 a ďalších 14 sa možno nikdy nedokončí. A tak výrobná kapacita možno ešte rok, dva porastie, neskôr však začne určíte klesať so znižujúcim sa množstvom nových reaktorov a, naopak, rastúcim množstvom odstavených neekonomicky alebo nedostatočne bezpečne prevádzkovaných reaktorov. Jadrová energetika v USA upadla do recesie ako prvá, v dôsledku nehody v elektrárni v Three Mile Island, v roku 1979.

Odvtedy neboli objednané žiadne nové reaktory a jadrová výrobná kapacita je momentálne nižšia, než pred desiatimi rokmi. Nielen, že energetické podniky v USA ukončili výstavbu nových reaktorov, od roku 1996 uzavreli 6 ďalších, lebo ich prevádzka bola príliš nákladná. Sedem z 21 kanadských reaktorov bolo zatiaľ „dočasne odstavených", vďaka bezpečnostným problémom a je pravdepodobné, že už nikdy nebudú sprevádzkované. Pre severoamericky jadrový priemysel však to najhoršie možno ešte len príde. Analytici z Wall Street a z Washington International Energy Group predpovedajú, že až jedna tretina reaktorov v USA a Kanade je náchylná k predčasnému uzavretiu v priebehu piatich rokov. Hlavným dôvodom sú náklady: jadrová energetika nedokáže konkurovať v stále viac súťaživom prostredí energetického sektora. Západná Európa pokračovala v expanzii jadrového priemyslu dlhšie, než USA, ale odkedy ponad ňu prešiel rádioaktívny mrak z Černobyľa (1986), verejná mienka sa otočila proti nej. Výstavba sa odvtedy začala len na troch nových reaktoroch. Francúzsko, dlho známe ako najviac pro-jadrová krajina, zaviedlo moratórium na výstavbu nových reaktorov a minister životného prostredia, Dominique Voynet, sa vyslovil pre permanentné ukončenie výstavby. Prieskum verejnej mienky z decembra 1998 ukázal, že len 7% Francúzov si predstavuje jadrovú energetiku ako hlavnú energetickú politiku. 60% respondentov sa vyslovilo v prospech obnoviteľných zdrojov energie. Štátom vlastnená Electricite de France, ktorá v minulosti vložila prakticky všetko úsilie do jadra, začala investovať do nízkokapacitných mikroturbín a do rozvoja veternej energie vo Francúzsku a v Maroku. V Nemecku diskusia už neprebieha o tom, či ešte stavať nové jadrové elektrárne, ale ako rýchlo odstaviť tie existujúce. Predchádzajúca vláda uzavrela všetky reaktory v bývalom Východnom Nemecku a súčasná vláda Sociálnych demokratov a Zelených plánuje odstaviť zvyšných 19 reaktorov, produkujúcich 30% elektriny v krajine. Vo februári 1999 sa vláda rozhodla uzavrieť prvý z nich v roku 2002, hoci elektrárenské spoločnosti voči tomuto planú protestujú. Ázia tak zostáva posledným útočiskom pre jadrovoenergetický priemysel, s 88 reaktormi v prevádzke a 26 vo výstavbe. Avšak aj tu je spomalenie evidentné. Japonsko, ktoré získava 35% elektriny zo štiepnej reakcie, má len 2 reaktory vo výstavbe, pričom výstavba jedného z nich sa začala v roku 1998. Elektraren Higashidori bola prvou novou elektrárňou spustenou po viac ako desiatich rokoch.

Občianské skupiny takmer zastavili výstavbu nových reaktorov a v niektorých regiónoch bola ich výstavba zastavená referendom. Napriek tomu, že vláda plánuje do roku 2010 postaviť 20 nových reaktorov, jej predstavitelia v súkromí priznávajú, že sú to nerealistické plány. V Južnej Kórei, naopak, je vo výstavbe až 6 reaktorov, jadrový priemysel však aj tu čelí rastúcej opozícii verejnosti. Čína ma momentálne najambicióznejší jadrovoenergetický program: do roku 2020 plánuje zvýšiť počet prevádzkovaných reaktorov zo súčasných troch na viac ako 50. Vo výstavbe je šesť reaktorov a štyri ďalšie sú naplánované. Nie je však zrejme, či sa čínskej vláde podarí tento ambiciózny plán dosiahnuť, vzhľadom na vysoké finančné nároky dovážanej technológie a nedostatočne pripravený domáci priemysel. Navyše bude musieť čeliť tlakom na zvýšenie konkurencieschopnosti elektroenergetického priemyslu, čo by skomplikovalo úsilie o rozvoj jadrovej energetiky. Snahy o takýto rozvoj v Indonézii, Thajsku a Vietname boli za posledné roky neúspešné. Z celosvetového hľadiska sú to hlavne vysoké náklady jadrovej energetiky, ktoré najviac poškodili jej trhovú pozíciu. Väčšinu jadrových elektrárni postavili monopolné podniky, pričom náklady znášali spotrebitelia, bez ohľadu na ich výšku. Vlády na celom svete však otvárajú energetický priemysel voľnej konkurencii a tak sa jadrová energetika musí sama vedieť „predať". Tento trend je ďalšou ranou tomuto sektoru. Dnes je už len niekoľko málo chránených trhov, hlavne na východe Ázie, kde je možné očakávať nové objednávky. Jedným z indikátorov ekonomického postavenia jadrovej energetiky je hodnota, ktorú jej pripisuje voľný trh. Elektráreň Pilgrim v štáte Massachusets, USA bola predaná za 80 miliónov USD, z čoho 67 miliónov USD bolo za palivo. V roku 1998 sa spoločnosť CBS rozhodla predať pobočku Westinghouse Nuclear, kedysi najväčší jadrovoenergetický podnik na svete. Firma bola predaná za 1.2 miliardy dolárov. Pre porovnanie, Exxon je oceňovaný na 172 miliárd USD a Microsoft na 278 miliárd USD. Objednávky na nové reaktory prakticky zmizli. Posledné jadrovoenergetické spoločnosti, ako napríklad francúzsky Framatome a nemecky Siemens, prežívajú na údržbárskych prácach a vládnych objednávkach na opravu východoeurópskych reaktorov. Ak sa čoskoro nevyskytnú nové objednávky, zostane len málo firiem schopných stavať nové reaktory. Vzhľadom na časovú náročnosť ich výstavby sa pokles v množstve objednaných reaktorov na začiatku ďalšieho storočia stal takmer nevyhnutným.

Ministerstvo energetiky USA, nástupca Úradu pre jadrovú energetiku, dnes predpokladá výrazný pokles produkcie jadrovej energie v priebehu najbližších dvoch desaťročí. Zástancovia jadrovej energetiky argumentujú, že vzhľadom na diskusie o klimatických zmenách, spôsobovaných aj spaľovaním fosílnych palív, je tento trend tragicky ironický. Prevádzkované reaktory majú síce ďaleko nižšie emisie skleníkových plynov než uhoľné elektrárne (pri zohľadnení celého palivového reťazca), ale len malo krajín uvažuje o jadrovej energetike ako o náhrade za fosílne paliva. Namiesto toho začali investovať do nových technológii, ako sú solárna a veterná energia, ako odpoveď na hrozbu klimatických zmien. Výsledkom je, že obnoviteľné zdroje energie zaznamenávajú rýchly rast. V roku 1998 výrobná kapacita jadrovej energetiky klesla, inštalovaný výkon veterných turbín naopak vzrástol o 2100 MW. Tieto síce ešte stále poskytujú len malé percento svetovej elektriny, ale ich výkon rastie v dvojciferných číslach, podobne ako jadrová energetika v 70. rokoch. Navyše, tieto nove technológie nie sú ohrozovane konštrukčnými čí ekonomickými výbuchmi, ako sa to stalo jadrovej energetike.