Zemská atmosféra si udržiavala citlivo vyvážený stav po státisíce rokov, ale teraz, vďaka dôsledkom ľudskej činnosti, je zdroj života a ochrany vážne ohrozený. Táto hrozba zahrňuje skleníkový efekt, globálne otepľovanie, jedovaté splodiny, stenčujúcu sa ozónovú vrstvu a kyslé dažde.
Rozvoj priemyslu na celom svete behom posledných 200 rokov narušil vyvážený pomer plynov dôležitých pre atmosféru. Spaľovanie fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a plyn, vrátane vynájdenia automobilu koncxomm19. storočia, viedlo k obrovskému nárastu výskytu oxidu uhličitého a ďalších plynov v atmosfére. Pokroky v poľnohospodárskych metódach spôsobili zvýšený podiel metánu a oxidu dusíka vo vzduchu.
Tieto plyny boli vždy súčasťou atmosféry a mali na starosť zadržiavanie tepla zo slnečných lúčov odrazených od zemského povrchu. Bez nich by bola Zem taká chladná, že by zamrzli oceány a všetko živé by zahynulo.
Ale akonáhle sa podiel týchto plynov tzv. skleníkových plynov v atmosfére zvíši pôsobením znečisťovania ovzdušia, zachycuje sa príliš mnoho tepla a Zem sa začína otepľovať. Len v tomto storočí sa priemerná globálna teplota zvýšila o 0,5°C.
Odhaduje sa, že viac než miliarda ľudí( to je zhruba 1/5 svetovej populácie) dnes dýcha vzduch silne znečistený jedovatými plynmi, prevažne oxidom uhoľnatým a oxidom siričitým, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty priemyselnej výroby. To má za dôsledok prudký nárast hrudných a pľúcnych ochorení, obzvlášť u detí a starých ľudí.
Znepokojujúci je taktiež vzrastajúci počet ľudí trpiacich rakovinou kože. To spôsobuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré v slnečných lúčoch preniká poškodenou ozónovou vrstvou.
Ozónová vrstva v stratosfére nás chráni tým, že tieto škodlivé ultrafialové lúče vstrebáva. Ale celosvetové užívanie freónov v sprejoch, mrazničkách, čistiacich prostriedkoch a polystyrénoch spôsobilo také zvýšenie množstva týchto plynov v atmosfére, že tá ich nedokáže vstrebať. Tieto prebytočné plyny sa rozkladajú a vytvárajú chlór , ktorý napáda a ničí ozón.