Charakteristika odpadov

Každé mesto má svoje továrne, elektráne, smetiská a čistiarne odpadových vôd. Sú súčasťou nášho života, umožňujú nám žiť na určitej úrovni, v prepychu a pohodlí, ktoré považujeme za samozrejmé. Na Zemi sú však tisíce a tisíce takýchto miest. Súčasné spoločnosť sa denne zbavuje nekonečného množstva rôznych obalov, prepraviek, starého nábytku, áut, strojov. Časť predmeto po zakopaní do zeme zhnie, no niektoré, najmä umelé hmoty, nie. Ak sa nenájde prostriedok na ich likvidáciu, budú sa zhromažďovať v čoraz väčšom množstve a znečistia planétu na stovky rokov...

ĽUDIA A ODPAD OD ÚSVITU DEJÍN
Asi najstaršia zachovaná skládka na svete leží pri francúzskom meste Solutré. Pred asi 40000 rokmi sa v okolí utáborili pravekí lovci. Pasienky tu končia stŕmym zrázom, pod ktorým sa našla rozsiahla, až 2 a pol metra hrubá vrstva kostí divokých zvierat. Ležia tu pozostatky asi 100 000 zvierat, čo je asi ročná spotreba potravín priemerného okresného mesta. Každý živý organizmus niečo prijíma a zbytky vylučuje. Odpad je prirodzená vec, ktorá v prírode tvorí súčasť cyklu života. Spočiatku ľudia odhadzovali odpad, kde sa im zachcelo. Bolo ich oveľa menej a nevyrábali nič trvanlivejšieho ako sama príroda. Zmena nastala, keď sa ľudia začali sťahovať do miest. Prebytky a zbytky sa stále viac hromadili na jednom mieste, výroba bola stále väčšia a väčšia. Skládky vznikli ako prirodzený dôsledok vývoja. Pokiaľ fungoval prirodzený rozklad, príroda upratovala sama. Kolaps prišiel v 60 rokoch 20. storočia. Produkcia odpadov začala prudko rásť. Príčinov bol hlavne vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie miest a masové používanie plastov.Napríklad PVC (polyvinylchlorid) sa používa na výrobu vodovzdorných potrubí, tašiek, vreciek, prišiplášťov, záhradných hadíc.. Polyetylén slúži na výrobu plastových smetiakov, plastových fliaš a iných potravinových obalov. Z polystyrénu sú jednorázové misky, poháriky, obaly.. Nylon sa používa na výrobu odevov, kobercov, rybárskych sietí a tak ďalej. A čo spravíme, keď nám tieto veci prestanú slúžiť? Načo nám sú prázdne nezálohované flaše? No, vyhodíme ich!
Prírodné materiály ako drevo sú biologicky rozložiteľné. Keď ich vyhodíme, zhnijú. Väčšina syntetických materiálov ako napr. vyššie uvedené plasty, znečisťujú prírodu, lebo sa rozkladajú dlhé roky.. Pre porovnanie, v roku 1950 pripadalo na jedného človeka 0,5mł odpadkov. Po dvaciatich rokoch už trikrát toľko (1,5mł odpadkov na človeka).

Divoké skládky špatia prírodu a otravujú životné prostredie. Najväčším nebezpečenstvom sú látky ohrozujúce život. Ilúzia, že more a oceány vo svojej rozlohe všetko skryjú, je strašne hlúpa. Zložky ekosystému sú navzájom poprepájané. Všetko, čo sa týmto spôsobom uložilo do oceánov, sa k nám cez niekoľko medzistupňou znovu vráti...
Švajčiarsko, Rakúsko a krajiny Škandinávie začali už v 60. rokoch vytvárať zákony na ochranu pre skládkymi odpadu a podobne. Prvé pokusy československých odborníkov sa datujú na začiatok 70-tych rokov. Ztroskotali však na nechuti úradníkov založiť samostatné ministerstvo životného prostredia. Zmena nastala až 20. júna 1991, keď ho schválilo Federálne zhromaždenie ČSFR.

ZLOŽENIE SLOVENSKÉHO ODPADU (údaje z roku 1997)
Asi 43% všetkého slovenského odpadu tvorí odpad spotrebného tovaru (papier, oblečenie, baterky, plastové flaše, sklenené flaše, plechovky, vešiaky, polámané stoličky, umelé kvetiny a podobne.) 30% je odpad minerálneho pôvodu (kamene, stavebný materiál), 25% rastlinného a živočíšneho pôvodu (potraviny, ovocie, zelenina, kosti zo zvierat...), 2% predstavuje odpad z chemických procesou (zbytočné vedlajšie produkty chemických reakcií) a asi 0,02% tvorí rádioaktívny odpad.

SKLÁDKA
Čo je to skládka? Skládky sú zariadenia na konečné uloženie odpadu. Musia splňovať limity higienikov, geológov a hydrológov. Ukladané látky sa delia do tried podľa vyluhovateľnosti. Pri každom daždi preteká skládkou voda. Čím je odpad nebezpečnejší, tým lepšie sa musí utesniť. Pôda sa vyjme z pozenkového fondu. Provozovateľ musí navrhnúť, ako stavbu uzavrie a zrekultivuje. Začína sa úpravov podložia: Po 30 cm hrubej vrstve špeciálne upravenej pôdy, nasleduje 20 cm hrubé minerálne tesnenie, osvedčuje sa najmä íl. Do podkladu sa potom zabuduje odvodnenie. Presiaknutiu bráni polyetylénová fólia, nad ňou geotextília z netkaných vlákien, aby odpadky nepretrhli fóliu. Z organického odpadu vznikajú plyny. Pokiaľ sa nezužitkujú, musia sa spáliť. Hlavnou zložkou bioplynu je metán, ktorý je pre ozónovú vrstvu horší než freóny.
Všetko sa eviduje, odoberajú sa vzorky na rozbor. Každá skládka má svoju kapacitu a životnosť. Keď skládka doslúži, uzavrie sa. Stavba skládky pripomína hamburger. Horná polovička žemle je ílový obal (minimálne 60 cm hrubý), plastová fólia a vrstva štrku. Na záver sa navezie zemina.

Vznikne taký menší kopec, na ktorý sa posadia stromčeky a trávička.
Na prevoz nebezpečných odpadov majú slúžiť špeciálne upravené vozy, zodpovedajúce medzinárodnej vyhláške o transporte (majú mať dvojitý hasiaci systém, posilnené brzdy, výstražný maják a iné bezpečnostné prvky). Sú označené oranžovými značkami a môžu chodiť len niektorými povolenými trasami.. To, že sa nebezpečný odpad má prepravovať špeciálne vybavenými vozidlami je v poriadku. Nebezpečnými odpadmi sú napríklad tiež televízory, chladničky, žiarivky či batérie. Kto si ale kúpi televízor, ten si ho domov odvezie svojim autom. Proti všetkej logike je, že podla zákona sa, bežná vec každodennej potreby ako televízor zmení na nebezpečný odpad, keď ju vyhodíte. A nebezpečný odpad už musia prepravovať špeciálne upravené autá.
Na Slovensku sa v skládkach skladuje takmer 80% všetkého odpadu. Viac odpadu skladujú na skládkach v Taliansku až 90%, vo Veľkej Británií až 83%, ale napríklad v Japonsku skladujú len 31%, v Dánsku 30%, v Švajčiarsku 15% a v Rakúske asi len 10% odpadu.

AKO SA DÁ INAK ZBAVIŤ ODPADU?
1.) Recykláciou sa dá aspoň časť penazí získať späť. Niektoré staré skládky štrku a stavebních materiálov sa znovu otvárajú. Odpad sa dá využiť v stavebníctve. Z úspechom sa u nás obzvlášť recyklujú plasty (hlavne PET flaše). Nejdo to, ale ľahko. V každej mizernej flaške sú tutiž 4 rôzne druhy materiálov. Vrchnák, samotná nádoba, lepidlo a etiketa. 2.) Spalovaním sa v Luxembursku likviduje 78%, v Dánsku a v Švajčiarsku takmer 70% zato u nás len okolo percenta odpadu!
3.) Kompostovaním. Tento spôsob je mimoriadne šetrný k životnému prostrediu. Zpracovať sa dá odpad z poľnohospodárstva a z domácností.

Napriek tomu, však ľudia stále hľadajú skôr možnosti odstraňovania odpadov, ako by sa mali snažiť o ich daľšie využitie...

POUŽITÁ LITERATÚRA:
Annabel Craigová a Cliff Rosney: DETSKÁ VEDECKÁ ENCYKLOPÉDIA, Mladé letá, Bratislava, 1992.
David Koubek: GLOBÁLNÍ SKLÁDKA, časopis Quo, číslo 6, ročník 1997, strany 70-74.
Adolf Petrů: ODPADY V PŘÍRODNÍM PROSTŘEDÍ A VE VODNÍM HOSPODÁŘSTVÍ, SNTL, Praha, 1979.
Steve Parker: ZEM A JEJ ČINNOSŤ, Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1994.