Zrejmou a mimoriadne dôležitou výhodou efektívneho využívania energie sú obvykle nižšie nároky na znečisťovanie životného prostredia, čo sa v dlhodobom dôsledku prejavuje okrem iného aj ako úspora v štátnom rozpočte (znížené nároky na ochranu prírodného prostredia, zdravotníctvo a pod.). Rozsiahle množstvo literatúry dokazuje, ako neefektívne sa energia spotrebúva v priemyselne najvyspelejších krajinách sveta. V niektorých sektoroch hospodárstva sa odhady úspor elektrickej energie v USA a Západnej Európe pohybujú od 15 do 75 percent (u niektorých odberateľov až 90 percent) pri nákladoch nižších ako je jej výroba. Slovensko však v tomto porovnaní vychádza ešte horšie: Napriek tomu, že v porovnaní s krajinami EÚ je naša primárna spotreba energie na obyvateľa síce mierne nižšia, s jej pomocou však dosahujeme len tretinu hodnoty hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Z podielu uvedených ukazovateľov vyplýva, že naša energetická náročnosť je v porovnaní s priemerom krajín EÚ asi 2,5-krát vyššia. Dôvodmi sú nízka produktivita práce, vysoký podiel priemyslu na tvorbe HDP, vysoký podiel energeticky náročných odvetví priemyslu, vysoký podiel elektrického vykurovania, nízka energetická účinnosť procesov energetickej premeny a prenosov energie, vysoká špecifická spotreba energie pri technologických procesoch, vysoká špecifická spotreba energetických spotrebičov a budov, ako aj dlhodobo deformované ceny energie. V rokoch 1860 až 1985 vzrástla spotreba energie ľudí na našej planéte približne 60-násobne. Spotreba energie rástla rôznou mierou, avšak vytrvalo - počas vojen, recesií, cenových otrasov a technologických zmien. Väčšina tejto energie sa spotrebúva v priemyselne vyspelom svete. Priemerný Európan využíva 10 až 30-krát viac komerčnej energie ako obyvateľ rozvojovej krajiny, priemerný severoameričan až 40-krát viac. Konferencia Svetovej energetickej rady (WEC) v roku 1989 predpokladala, že pri súčasnom tempe rastu svetovej populácie a ekonomiky vzrastie do roku 2020 náš dopyt po energii o ďalších 75 percent, a že dodávka tejto energie bude naďalej uspokojovaná prevažne z neobnoviteľných, fosílnych zdrojov. V súčasnosti vyše 80 percent komerčnej energie pochádza z fosílnych palív. Rôzne vedecké správy neustále prinášajú ďalšie dôkazy o nebezpečnosti takéhoto extenzívneho spôsobu využívania energie, na lokálnej i globálnej úrovni: kyslé dažde, znečistenie ovzdušia, vody a pôd, globálne otepľovanie, rádioaktívne zamorenie a pod. Diskusie o možných riešeniach týchto problémov sa však u nás i v zahraničí stále často pohybujú medzi širším uplatňovaním fosílnych palív, či jadrovej energie. Skutočným víťazom je však oveľa efektívnejšie využívanie energie, ktorú už máme.