Úspory energie

Mnoho ľudí sa domnieva, že zvýšenie spotreby energie je predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj. Tento predpoklad, spolu so znižujúcimi sa zásobami energetických zdrojov a všeobecne vysokými nákladmi na nové zdroje energie, vedie mnohých k záveru, že nemožno zvýšiť životný štandard obyvateľstva v jednotlivých, predovšetkým rozvojových krajinách. Naopak, prechodom k vysoko kvalitným nositeľom energie a využívaním nákladovo efektívnych úspor energie by bolo možné výhodnejšie zabezpečiť základné ľudské potreby, ako aj poskytnúť významné zlepšenie životného štandardu bez výrazného zvýšenia spotreby energie na obyvateľa nad súčasné priemerné hodnoty. Úspory energie v zmysle zvýšenej energetickej produktivity, teda väčšieho množstva užitočnej práce získanej z jednotky spotrebovanej energie, predstavujú výrazný potenciál zlepšenia energetických bilancií jednotlivých krajín, vrátane Slovenska. Cieľom úspor energie je okrem iného aj zníženie strát pri jej využívaní, bez znižovania životného štandardu a bez zbytočne zvýšených kapitálových, čí pracovných nákladov. Elektrickú energiu, podobne ako iné formy energie, možno ušetriť aj nižším štandardom služieb - napr. teplejším pivom, studenšou sprchou, slabším osvetlením. V tejto publikácii sa žiadnou zo spomenutých možností nezaoberáme. V prípade inteligentného uplatnenia technológií a ich správneho využívania možno dosiahnuť úspory energie bez ohrozenia kvality služieb. Naopak, mnohé nové elektrospotrebiče fungujú lepšie, než tie, ktoré nahradia: poskytujú viac svetla, kvalitnejšiu produkciu a vyššiu úroveň komfortu, pri nižšej spotrebe energie. Prakticky pre každú krajinu existujú mnohé výhody efektívnejšieho využívania energie. Dovoz energetických zdrojov je mimoriadne finančne náročný pre krajiny s obmedzeným množstvom konvertibilných finančných prostriedkov, úspory energie sú navyše často kapitálovo menej náročné ako výstavba a využívanie nových energetických zdrojov. Znižovanie spotreby energie vo výrobných procesoch znamená celkové zníženie cien produktov, teda zlepšenie ich predajnosti doma i v zahraničí. Množstvo štúdií taktiež dokazuje, že niektoré programy úspor energie vytvárajú viac pracovných príležitostí ako výstavba nových elektrární.

Zrejmou a mimoriadne dôležitou výhodou efektívneho využívania energie sú obvykle nižšie nároky na znečisťovanie životného prostredia, čo sa v dlhodobom dôsledku prejavuje okrem iného aj ako úspora v štátnom rozpočte (znížené nároky na ochranu prírodného prostredia, zdravotníctvo a pod.). Rozsiahle množstvo literatúry dokazuje, ako neefektívne sa energia spotrebúva v priemyselne najvyspelejších krajinách sveta. V niektorých sektoroch hospodárstva sa odhady úspor elektrickej energie v USA a Západnej Európe pohybujú od 15 do 75 percent (u niektorých odberateľov až 90 percent) pri nákladoch nižších ako je jej výroba. Slovensko však v tomto porovnaní vychádza ešte horšie: Napriek tomu, že v porovnaní s krajinami EÚ je naša primárna spotreba energie na obyvateľa síce mierne nižšia, s jej pomocou však dosahujeme len tretinu hodnoty hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Z podielu uvedených ukazovateľov vyplýva, že naša energetická náročnosť je v porovnaní s priemerom krajín EÚ asi 2,5-krát vyššia. Dôvodmi sú nízka produktivita práce, vysoký podiel priemyslu na tvorbe HDP, vysoký podiel energeticky náročných odvetví priemyslu, vysoký podiel elektrického vykurovania, nízka energetická účinnosť procesov energetickej premeny a prenosov energie, vysoká špecifická spotreba energie pri technologických procesoch, vysoká špecifická spotreba energetických spotrebičov a budov, ako aj dlhodobo deformované ceny energie. V rokoch 1860 až 1985 vzrástla spotreba energie ľudí na našej planéte približne 60-násobne. Spotreba energie rástla rôznou mierou, avšak vytrvalo - počas vojen, recesií, cenových otrasov a technologických zmien. Väčšina tejto energie sa spotrebúva v priemyselne vyspelom svete. Priemerný Európan využíva 10 až 30-krát viac komerčnej energie ako obyvateľ rozvojovej krajiny, priemerný severoameričan až 40-krát viac. Konferencia Svetovej energetickej rady (WEC) v roku 1989 predpokladala, že pri súčasnom tempe rastu svetovej populácie a ekonomiky vzrastie do roku 2020 náš dopyt po energii o ďalších 75 percent, a že dodávka tejto energie bude naďalej uspokojovaná prevažne z neobnoviteľných, fosílnych zdrojov. V súčasnosti vyše 80 percent komerčnej energie pochádza z fosílnych palív. Rôzne vedecké správy neustále prinášajú ďalšie dôkazy o nebezpečnosti takéhoto extenzívneho spôsobu využívania energie, na lokálnej i globálnej úrovni: kyslé dažde, znečistenie ovzdušia, vody a pôd, globálne otepľovanie, rádioaktívne zamorenie a pod. Diskusie o možných riešeniach týchto problémov sa však u nás i v zahraničí stále často pohybujú medzi širším uplatňovaním fosílnych palív, či jadrovej energie. Skutočným víťazom je však oveľa efektívnejšie využívanie energie, ktorú už máme.

Ďalším riešením sú obnoviteľné zdroje energie, ktoré podľa niektorých predpokladov môžu do polovice budúceho storočia poskytovať polovicu zdrojov energie. Niektoré obnoviteľné zdroje energie už pri súčasne existujúcich technológiách môžu predstavovať ekonomicky atraktívnu a environmentálne príťažlivú alternatívu súčasného stavu. Jednotlivé mechanizmy, tak ako už boli úspešne zavedené do praxe či navrhnuté odborníkmi v energetike z celého sveta, predstavujú možnosti znižovania spotreby energie tak, aby boli príťažlivé pre všetkých účastníkov trhu. Po páde socialistického zriadenia spoločnosti bola problematika energetiky jednou z častých a dôležitých tém diskusií na najrôznejších fórach. Zástancovia a odporcovia dostavby a prevádzky elektrární v Gabčíkove, Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach prezentovali pozitívne a negatívne stránky týchto technických diel. Väčšinový priestor pri tvorbe energetických koncepcií a politiky Slovenskej republiky sa tradične venoval dodávkam energie na strane výroby. Hoci žiadna z diskutujúcich strán priamo nenapádala výhodnosť úspor energie, politicky sa jej občas dokonca dostávala silná rétorická podpora, nemožno povedať, že by sa v tomto smere udial v našej krajine dostatočný kus práce. Je to na škodu veci z hľadiska kvality služieb zákazníkom, našich peňaženiek, ochrany životného prostredia, vyrovnanosti obchodnej bilancie, štátneho rozpočtu, ale aj medzinárodnej prestíže. Publikácia, ktorú sme vám predložili, zaznamenáva viacero možných spôsobov, ako možno uviesť úspory energie do praxe tak, aby v konečnom dôsledku profitoval občan, štát a súkromné firmy. Nejde o vyčerpávajúci výklad možností, pri dobrej vôli a snahe ich isto budeme môcť rozšíriť o ďalšie mechanizmy a formy úspor energie. Slovná podpora úsporám energie z najvyšších miest je veľmi sympatická, nastal však čas, aby sa v tejto oblasti začalo skutočne konať. .