Korózia

Kyseliny, ktoré vznikajú počas reakcie so vzdušnou vlhkosťou, môžu byť veľmi jemne rotptýlené. Zmes vzduchu a malých kvapôčiek kvapaliny sa nazýva aerosól. Kyslé aerosóly pôsobia na predmety z kovov a kameňa a poškodzujú ich. Poškodenia, ktoré zapríčiňujú poveternostné vplyvy, nazývame korózia. Známy proces korózie je hrdzavenie železa. Železo hrdzavie pôsobením vlhkého vzduchu. Hrdzavenie výrazne urýchľujú kyseliny, ktoré sa nachádzajú v dažďovej vode. Škody, ktoré spôsobuje korózia sa ročne vyčísľujú na miliardy korún. Korózia neohrozuje iba kovy, ale aj napr. pieskovce. Kyslé dažde vymývajú vápenaté spojivo a kamene sa pomaly drobia. Škody na starých stavebných pamiatkach dosiahli v posledných desaťročiach hrozivé rozmery. Smog

Pri nepriaznivej poveternostnej situácii neodnáša prúd vzduchu škodlivé látky z priemyselných oblastí. Môžu sa zhromažďovať v obrovskom množstve a vytvoriť vrstvu z výparov, prachu a odpadových plynov. Tento jav sa nazýva smog (odvodené z angl. smoke = dym, fog = hmla). Na celom svete je v oblastiach, kde je sústredený priemysel, smog známy a je to veľmi nebezpečný jav. Smog zapríčinil v Londýne v roku 1952 v priebehu mesiaca smrť 4 000 ľudí. Freóny a skleníkový efekt

V posledných rokoch sa niektorí vedci veľmi zaujíjmajú o používanie freónov ako chladničkových kvapalín a rozpúšťadiel v aerosoliach sprayov. Freóny reagujú s ozónom vo vyššej atmosfére a odstraňujú ho tak. To umožňuje, že sa viac UV žiarenia v slnečnom svetle ( normálne absorbovaného ozónom ) dostáva na Zem. Toto osobitné UV žiarenie spôsobuje
-poškodenie rastlín
-väčšie riziko rakoviny kože
Freóny, oxid uhoľnatý a ostatné znečisťovatele ovzdušia ponechávajú viac tepla v čerstvom vzduchu ako plyny.To znamená, že teplota Zeme veľmi pomaly rastie. To sa nazýva skleníkový efekt. Opatrenia na udržanie čistoty ovzdušia

Kvalita ovzdušia sa zhoršuje napriek tomu, že najvyšší prípustný obsah škodlivín vo vzduchu sa stanovuje zákonmi a ich dodržiavanie sa sleduje. Veľmi dôležité je zabrániť vzniku škodlivín. Možno to dosiahnuť využitím iných zdrojov energie (napr. slnečnej energie, jadrovej energie, energie vodných tokov alebo energie horúcich podzemných vôd). Ak to nemožno uskutočniť, musia sa škodliviny odstraňovať z odpadových plynov. Množstvo oxidu síričitého môžno výrazne znížiť budovaním odsírovacích zariadení v teplárňach a elektrárňach. V súčasnosti má takéto zariadenie veľmi málo elektrární, pretože je drahé. Aj elektrický prúd z elektrární, ktoré sú vybavené odsírovacím zariadením, je drahší.