Poruchy zdravia zapríčinené škodlivinami vo vnútornom prostredí vzduchu sa môžu prejaviť bolesťami hlavy, zažívacími ťažkosťami, nevoľnosťou.
Ak sa má dosiahnuť účinné vylúčenie vplyvu prípadných škodlivín vo vnútornom prostredí, treba poznať účinky a pôvod najdôležitejších škodlivín, ako aj opatrenia na odstránenie ich vplyvov. Hraničné hodnoty zaťaženia vnútorného obytného prostredia (ako aj vonkajšieho vzduchu) škodlivinami určili odborníci na národnej i medzinárodnej úrovni.
Škodliviny vo vnútornom prostredí pochádzajú hlavne:
- z nevhodných stavebných materiálov a zariaďovacích predmetov
- z iných vnútorných zdrojov (alergény, plesne, osvetlenie, prístroje)
- z vplyvu ľudskej činnosti (cigaretový dym, čistenie, varenie, vykurovanie)
- z vonkajších zdrojov daných špecifickými podmienkami lokality (emisie z vonkajšieho vzduchu, škodliviny z geologického podložia).
Na výrobu stavebných hmôt sa používa približne 60 000 rôznych látok a pred použitím sa len ich nepatrná časť podrobuje testom zameraným na ich vplyv na zdravie užívateľov a vplyv na životné prostredie. Najosvedčenejšími stavebnými látkami sú materiály prírodného pôvodu (drevo, prírodné vláknité minerály, hlina, kameň) a výrobky z nich bez zdraviu škodlivých prímesí. Výrobky z minerálnych materiálov, ako je tehla, vápno, sadra alebo betónové tvarovky zaťažujú vnútornú klímu budov len minimálnou mierou. Mnohé stavebné látky, ktoré sa postupom času ukázali ako zdraviu škodlivé (azbest, rádioaktívne tvarovky, škvary, dielce s vysokým obsahom formaldehydu), sa medzičasom vyradili zo stavebného procesu. Najproblematickejšími hmotami sú stavebné materiály na báze plastov a umelých živíc (syntetické lepidlá, farby, laky, podlahové krytiny), ktoré po montáži dlhodobo vylučujú množstvo prchavých látok potrebných pri ich výrobe (rozpúšťadlá, zmäkčovadlá ap.). Za problematický sa môže považovať aj bitúmen a niektoré prípravky na ochranu dreva.
Pôvod najdôležitejších škodlivín vo vnútornom prostredí zapríčinených stavebnými materiálmi je rôznorodý a zdroje škodlivín možno rozdeliť do viacerých skupín:
- vláknité čiastočky (azbestové alebo sklené vlákna)
- rádioaktívne materiály a plyny (popolčekové materiály, radón)
- prchavé organické zlúčeniny (rozpúšťadlá a riedidlá)
- prídavky do plastov (zmäkčovadlá)
- biocídy (napr. pyretroidy)
Najvýznamnejším materiálom zaťažujúcim okolité prostredie unikajúcimi vláknami je prírodný minerálny azbest (dnes zakázaný materiál), ktorého nepatrné čiastočky sa vdychovaním dostávajú do pľúc a zapichujú sa do pľúcneho tkaniva. Umelé minerálne vlákna (minerálna vlna a sklená vata) predstavujú menšie riziko ako azbest, sú však tiež náchylné uvoľňovať vláknité a prachové čiastočky, preto by sa mali montovať mimo vnútorných priestorov.