Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Povrchové úpravy stien - materiálová báza
Dátum pridania: | 25.11.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | hicklovam | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 454 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 22.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 37m 0s |
Pomalé čítanie: | 55m 30s |
Odolnosť proti vode a nárazom sa v bežných podmienkach nevyžadujú. Farby by mali uvoľňovať čo najmenej škodlivín a nemali by sa elektrostaticky nabíjať. Vnútorné nátery
Vnútorné povrchy nie sú tak výrazne zaťažované zvýšenou vlhkosťou a zmenami teploty ako vonkajšie povrchy. Vnútorné omietky je najvhodnejšie natierať vápennými, silikátovými, glejovými alebo kazeínovými farbami. Čerstvá omietka má vplyvom obsahu vápna a cementu alkalický účinok, preto je pri prírodnoživičných disperzných farbách potrebná istá opatrnosť- alkálie môžu náter narušiť, čím sa stane vodorozpustný a nebude plniť svoj účel. Steny by sa mali natierať po minimálne štyroch týždňoch, keď pH omietky klesne na hodnotu 8 až 6.
a) Glejová (kriedová) farba
Do 60. rokov 20. storočia glejová farba bola klasickým prípravkom na nátery vnútorných stien. Tvoria ju tieto zložky: krieda, voda, pôdne pigmenty a spájacie gleje, väčšinou vodorozpustné celulózové étery (metyl-celulóza), zvieracie alebo rastlinné gleje. Vytvára paro-priepustný povrch odolný proti oteru (často sa pridávajú aj umelé živice), s dobrým krytím, ktorý však nieje vodovzdorný. Táto farba je vyhovujúca pre obytné miestnosti (okrem vlhkých priestorov). Vhodnými podkladmi sú vápenná a sadrové omietka, ľahké priečky s opláštením alebo tapety. Pre zdravotnú neškodnosť a nízku cenu sa tento druh náteru odporúča najmä na steny a stropy, kde nie je potrebná zvýšená odolnosť proti oteru.
b) Vápenná farba
Patrí medzi najpoužívanejšie nátery. Vhodná je aj v miestnostiach s veľkými teplotnými a vlhkostnými výkyvmi (v kúpeľniach, práčovniach, pivniciach). Surovinami na výrobu vápennej farby sú hasené vápno a voda. Rôznofarebnosť náterov sa získa pridaním pigmentov odolných proti vápnu. Vápennými farbami sa môžu natierať vápenná a cementová omietka, tehly a murovacie tvarovky, kamene so savým povrchom, ale aj sadrové omietky, nátery z vodného skla a olejových farieb, kovy, sklo a drevo.
Vápno prijíma zápachy, vďaka svojej vysokej alkalickosti pôsobí dezinfekčné a zvyšuje odolnosť proti tvorbe plesní. Náter je paropriepustný, pôsobí ako dobrý regulátor vlhkosti a elektrostaticky sa nenabíja. Nevýhodou vápennej maľby je nízka odolnosť proti oteru, dá sa však vylepšiť pridaním kazeínu.
Zdroje: E. Nagy "Nízkoenergetický ekologický dom"