Spracovateľnosť farby sa zlepší pridaním 2 až 3 % ľanovej fer-meže.

c) Silikátová farba
V minulosti sa sikátové farby uplatňovali predovšetkým ako fasádne farby, dnes sú v ponuke produkty určené aj na vnútorné priestory, Ako spojivo sa pri ich výrobe používa vodné sklo, plnivami sú krieda, mastenec, mramorová múčka a farebné pigmenty. Ako stabilizátory sa väčšinou pridávajú umeloživičné disperzie. Silikátové farby sa nanášajú tam, kde sú zvýšené hygienické nároky a nároky na odolnosť proti oteru alebo na vlhnúce steny, lebo vytvárajú kvalitný, paropriepustný a zdraviu neškodný povrch. Vhodnými podkladmi sú vápenná, vápennocementová a cementová omietka, ako aj škárované neomietané murivo, nevhodnými podkladmi sú omietky s obsahom plastových disperzií vyšším ako 3 %, ako aj staré disperzné nátery. Jednokomponenťný silikátový náter je pre vnútorné povrchy jednoduchým (v dvoch pracovných postupoch), časovo nenáročným a lacným riešením. Napriek obsahu akrylu vo farbe difúzna priepustnosť omietky je obmedzená len minimálne. Pri zvýšenom obsahu plastických látok sa znižuje difúzna priepustnosť náteru, preto by silikátová farba nemala obsahovať viac ako 5 % plastových disperzií. Čisté silikátové farby obsahujú výlučne minerálne zložky.

d) Prírodnoživičné disperzné farby
Používajú sa len na vnútorné povrchy. Surovinami na ich výrobu sú čisté prírodné látky - prírodné živice ako spojivá (živica z damary alebo pínie, vosky), ako rozpúšťadlá sa používajú voda a nepatrné množstvá olejov (terpentínový alebo citrusový olej) a na dosiahnutie istej farebnosti sa pridávajú aj pigmenty (pôdne alebo minerálne). Difúznu priepustnosť povrchov obmedzujú v relatívne malej miere (sú parotesnejšie ako silikátové alebo vápenné farby, ale podstatne menej tesné ako umeloživičné farby), sú ľahko spracovateľné a elektrostaticky sa nenabíjajú, čo má pozitívny vplyv na priestorovú klímu a povrch steny sa menej znečisťuje. Vytvárajú vodovzdorný a vodou Čistiteľný povrch (sú vhodné aj do vlhkých miestností) a vzhľadom na svoje zloženie by sa mali uprednostňovať pred umeloživičnými disperznými farbami.

e) Umeloživičné disperzné farby
V súčasnosti sa na vnútorné priestory používajú najčastejšie. Tvoria ich umelé živice (spojivá), voda, syntetické pigmenty a prísady ako konzervačné látky, emul-gátory a prostriedky proti speneniu. Pri vyparovaní rozpúšťadla náter schne a vytvára celoplošný tesný film, čím sa stáva parotesným. Jeho difúznu priepustnosť možno zmeniť pomerom zloženia spojív, pigmentov a plnív, ale tým sa zvýši aj jeho nasiakavosť. Nátery umeloživičnými disperznými farbami sa rozpúšťajú vo vode, preto sa považujú za zdravotne neškodné a ekologicky vhodné, ale môžu obsahovať aj nepatrné množstvo organických rozpúšťadiel (asi 2 %).