Malty a omietky tvorí piesok s rozdielnou zrnitosťou a spojivo, ktoré pri tuhnutí nadobúda kryštalickú štruktúru podobnú kameňu. Ako spojivá sa na malty používajú cement, vápno (prípadne zmesi oboch), sadra alebo hlina. Zložky sa zmiešajú s vodou v pomere podľa špecifického použitia. Kvalita malty alebo omietky závisí od druhu spojiva. Rozlišujú sa spojivá tvrdnúce na vzduchu (hlina, sadra, vápno) alebo hydraulické (hydraulické vápno a cement), ktoré pôsobením vody nemäknú.

a) Murovacie malty
Pomocou murovacích mált sa stavebné tvarovky spájajú do pevných stenových konštrukcií. Tuhosť spojenia prvkov závisí od druhu spojiva, ktoré ovplyvňuje pevnosť malty. Najčastejšie sa používajú vápenné, vápennocementové a cementové, prípadne hlinené malty. Pri murovaní obvodových stien sa môžu použiť aj špeciálne tepelnoizolačné malty, ktoré pri 6 % podiele škár zlepšujú hodnotu U steny až do 30 %. Na ich výrobu sa používajú syntetické hmoty (napr. polystyrénový granulát) alebo minerálne materiály (keramzit, perlit).

b) Omietky
Omietka by mala uzatvárať povrch steny, odpudzovať vlhkosť a zachovávať priedušnosť konštrukcie. V súčasnosti sa kladie dôraz na iné kvalitatívne požiadavky - omietky sa musia dať predovšetkým ľahko (t. j. racionálne a strojovo) spracovať a rýchlo použiť, pričom sa prírodné materiály nahrádzajú umelými živicami a rozličnými prímesami. Používanie hotových omietok je pre rôznorodé, často nejasne deklarované zložky zmesí (spomaľovače tuhnutia, prevzdušňovacie prísady a plastické hmoty) často problematické. Tieto zložky omietok môžu mať negatívny vplyv napr. na reguláciu vlhkosti vzduchu v miestnosti. Omietky sa vytvárajú na nesením jednej alebo viacerých vrstiev maltoviny na povrchy stien a stropov. Ako spojivo sa používa piesok jemný (so zrnitosťou 0,1 až 0,5 mm) alebo zrnitý (so zrnitosťou 0,5 až 3 mm), najlepšie prírodný kremičitý. Kvalita omietky závisí od podkladu a kvality vytváraných vrstiev, ktorými sú zvyčajne postrek (z riedkej malty v hrúbke 4 až 5 mm), jadro (v hrúbke maximálne 20 mm) a štuková vrstva (v hrúbke 3 až 4 mm).
Vonkajšie omietky
Životnosť vonkajšej omietky je 20 až 50 rokov v závislosti od kvality omietky, podkladu a poveternostných vplyvov. Mala by mať rovnaké kapilárne vlastnosti ako murivo, aby mohlo rýchle vyschnú! Vápenná omietka má hrúbku 15 až 20 mm, nanáša sa na minerálne povrchy a vytvára sa ako trojvrstvová (krycí cementový postrek, podkladová jadrová a krycia vápenná omietka). Predstavuje sarnoregulačnú vrstvu - pri prevlhnutí omietky až k cementovej vrstve táto vrstva zabraňuje prieniku vlhkosti do muriva.