Hlinená omietka sa môže nanášať na steny
konštrukčne chránené proti poveternostným vplyvom. Plastové omietky so spojivom z umelých živíc vplyvom poveternosti skrehnú, vznikajú trhliny a vlhkosť vniká do hlbších vrstiev. Plastové súčasti na vonkajšom povrchu napúčajú, únik vlhkosti sa obmedzí, čím sa zníži tepelnoizolačné
vlastnosti krycej vrstvy a hrozí vznik mrazových trhlín. Najviac náchylné na tvorbu trhlín sú plastové omietky na sieťovinovú vložku tepelnoizolačných dosiek kontaktného zateplenia.
Vnútorné omietky
Úlohou vnútorných omietok stien a stropov je vyrovnať nerovnosti muriva alebo konštrukcií hrubej stavby a vytvoriť podklad pre nátery, tapety, dlažbu a pod. Zabezpečujú dôležitú estetickú a vlhkostnoregulačnú funkciu vnútornej klímy. Na výber druhu omietky má podstatný vplyv druh podkladu, ktorý by mal byť rovný, pevný, únosný, suchý, rovnorodo savý, bez nečistôt, nievodo-odpudivý a s teplotou nad +5 °C Pred začatím omietacích prác sa musia naj
Čisto vápenné omietky sa realizujú málokedy, pretože sa musia naniesť minimálne v dvoch vrstvách, čo zvyšuje ich prácnosť a cenu. Najbežnejšie sú jednovrstvové vápennosadrové omietky v hrúbke 10 až 15 mm (podiel sadry je do 12 %), rýchlo tuhnú, preto niesu náchylné na vytváranie trhlín. Sadrové omietky sú tiež vhodné, ale nie vo vlhkých miestnostiach. Naproti tomu vápennocementové alebo čisto cementové omietky sa používajú len vo vlhkých miestnostiach. Okrem vlhkého nanášania omietok sa realizujú aj suché omietky pomocou montáže sadrových dosiek na vnútorné povrchy.


a) Vápenná a cementová omietka
Vápenné a cementové omietky môžu byť čisté alebo vzájomne zmiešané ako vápennocementové. Vápenná omietka je pružná a hygroskopická, je schopná prijímať vlhkosť. Je vhodná na vnútorné steny - pôsobí ako dezinfekčný prostriedok, preto je málo náchylná na vytváranie plesní. Ako podklad pod keramický obklad však nie je vhodná. Čistá vápenná omietka na vonkajšej stene nie je pevná a trvanlivá. V tomto prípade treba použiť hydraulické vápno, ku ktorému sa pridajú tras (jemne mletá vulkanická hornina), vysokopecná troska alebo tehlová múčka. Vláčnosť (poddajnosť) čistého vápna sa pritom stráca, ale omietka zostáva paropriepustná. Jednovrstvové vápennocementové omietky s hrúbkou 10 až 12 mm sa používajú v priestoroch so zvýšenou vlhkosťou (v práčovniach, skladoch) a pri väčšom opotrebovaní omietky.
Cementová omietka pôsobí ako parozábrana. Používa sa len vtedy, ak sa požadujú jej pevnosť a odolnosť proti vlhkosti (soklová a tesniaca omietka a pod.).