Vplyv JE Mochovce na životné prestredie

Jadrová elektráreň Mochovce sa nachádza na juhozápade Slovenska, neďaleko mesta Levice v lokalite bývalej obce Mochovce. Vznik obce sa datuje v roku 1295. Predprojektové a prípravné činnosti prešli do fázy realizácie, ktorá začala v júni 1981 hrubou prípravou staveniska. Priebeh výstavby bol ovplyvnený rôznymi faktormi. Po zložitom období útlmu výstavby v rokoch 1991-1995, kedy sa hľadali spôsoby ďalšieho financovania a získavania dôvery verejnosti k dokončeniu rozostavaného diela, vláda SR 5. 9. 1995 schválila model dostavby a financovania 1. a 2. bloku.
Princíp výroby elektriny v JE je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Rozdiel je len v zdroji tepla. V tepelnej elektrárni je zdrojom tepla je fosilné palivo, zatiaľ čo v jadrovej elektrárni je to jadrové palivo – prírodný alebo obohatený urán. V lokalite JE Mochovce sa nachádzajú 4 reaktorové bloky. Jeden reaktrový blok vyrobí asi 3 mld. kWh (kilo wat hodín) čo predstavuje približne 10% z celkovej energetickej potreby SR. Prevádzka JE je kampaňovitá – približne raz za 1 rok sa reaktor odstaví kvôli výmene paliva. Palivom je oxid uraničitý UO2 obohatený štiepiteľným izotopom uránu U-235. Prevádzkou v reaktore sa obohatenie paliva postupne znižuje a preto je potrebné nahradiť ho po určitom čase palivom čerstvým. Po skončení kampane sa pomocou závažiaceho stroja z aktívnej zóny reaktrora vyvezie a doplní asi ¼ vyhoreného paliva. Vyhorené palivo sa ukladá do bazénu vyhoreného paliva, kde sa skladuje a chladí 6 rokov. Potom sa takéto palivo prepravuje v špeciálnych kontajneroch do medziskladu vyhoreného paliva, kde sa uskladní na 50 rokov. Peniaze investované do zlepšovania kvality životného prostredia sú investíciami pre mnohé generácie ktoré prídu po nás.

Jeden blok WER 440 ročne vyprodukuje asi 220m3 nízko rádioaktívneho 90 m3 stredne rádioaktívneho odpadu a 14 t vyhoreného paliva. Rádioaktívne odpady vznikajúce počas prevádzky sa spracovávajú do pevnej formy a ukladajú sa na úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Aby JE získali povolenie na prevádzku musia byť pripravené na bezpečné zvládnutie všetkých možných ale i málo pravdepodobných prevádzkových udalostí (zemetrasenie, explózie, sabotáže a pod.)

Bezpečnostné bariéry:

Základný princíp bezpečnosti JE je založený na vytvorení niekoľko barierovej ochrany vo vzťahu na okolité životné prostredie.

Cieľom bezpečnostných bariér je zamedziť úniku rádioaktívnych látok do okolia a zabezpečiť tak ochranu pred ionizujúcim žiarením (vid. obrázok). Rádioaktívny odpad je všetok ďalej nepoužiteľný vnútorne, resp. povrchovo radiačne kontaminovaný odpadový materiál, ktorý vzniká v jednotlivých fázach procesu výroby el. energie v JE. Vyskytuje sa v plynnej, kvapalnej a pevnej forme. Obsahuje rádio nuklidy rôznej aktivity. Za rádioaktívny odpad sa považujú všetky zamorené a aktivované materiály, ktoré zostávajú v JE po ukončení jej prevádzky. Vysoko rádioaktívny odpad vzniká pri spracovaní vyhoreného paliva a likvidácii jadrovo – energetických zariadení. Pre trvalé uloženie rádioaktívnych odpadov je potrebné vytvoriť úložisko, ktoré zabraňuje rádioaktívnym odpadom ovplyvniť ŽP. Hlavné aspekty pri výbere úložiska sú: geologické, hydrogeologické, hygienické, ekonomické, dopravné a psychologické. Úložisko Mochovce je povrchového typu.

Všetky kvapalné a plynné odpady ktoré vznikajú v JE sa vypúšťajú do okolitého prostredia vo forme plynných exhalátov a kvapalných výpustí. Uvoľňovanie odpadového tepla do okolia, teplo a voda, ktoré sú z chladiacich veží rozptyľované do atmosféry vytvárajú podmienky pre ovplyvňovanie klimatických prvkov blízkom ale aj širokom okolí elektrární. Napr. zmena teploty a vlhkosti vzduchu, trvanie hmly a námrazy, zrážky, skrátenie slnečného svitu atd. Jadrová energia nemôže byť environmentálne prijateľná z týchto dôvodov:

a) Jadrová energetika poškodzuje životné prostredie produkciou vysoko nebezpečných rádioaktívnych izotopov počas všetkých etáp jadrového palivového reťazca, teda od ťažby uránu cez prevádzku elektrární až po ukladanie rádioaktívnych odpadov.

b) Skleníkové plyny sa technicky dajú eliminovať, ale zneškodniť rádioaktívne žiarenie nevie doteraz nikto na svete.

c) Dôsledky nevylúčiteľnej jadrovej havárie, pripadne aj jadrového konfliktu s globálnym dosahom a nevyčísliteľnými škodami na zdraví, na životoch ľudí, na ich majetku, ako aj z dlhodobého znehodnotenia životného prostredia (napr.

poškodením genofondu) sú kvôli svojim mimoriadne ničivým účinkom podstatne nebezpečnejšie ako dôsledky havárii iných energetických.

d) Jadrová energetika taktiež produkuje CO2, a to v celom jadrovo-palivovom reťazci -najmä počas ťažby a spracovania uránu, ale aj dopravy a ukladania jadrového paliva a odpadov.

e) Iné energetické zdroje, najmä obnoviteľné, produkujú menšie množstvá skleníkových plynov ako atómové elektrárne.

f) Nevykazovanie ukazovateľov rádioaktívnych emisii a imisii v štatistike životného prostredia je účelovým opatrením, ktoré vyplýva z utajovania údajov o jadrovej energetike a jej škodlivých vplyvov na životné prostredie. Nie je teda pravda, že jadrová energia predstavuje náhradu za fosílne zdroje. Podľa odborníkov pre medzinárodné záležitosti jadrová energetika produkuje počas celého palivového cyklu o 10-100% viac CO2 na vyrobenú GWh (giga wat hodin) elektrickej energie ako konvenčné elektrárne na fosílne palivá a jednoznačne oveľa viac CO2 ako ľubovoľný z obnoviteľných zdrojov (napr. o 20% viac ako veterná energia, o 25% viac ako fotovoltické články, o 130% viac ako slnečné kolektory -biomasa pritom neprodukuje žiaden nadbytočný CO2l). Realizácia jadrového programu doteraz zapríčinila:

• Závažné poškodenie životného prostredia, ktoré v roku 1976 a 1977 zapríčinili havárie v atómovej elektrárni A1 v Jaslovských Bohuniciach, utajované pred verejnosťou. Po druhej havárii A1 vyradili z prevádzky. Došlo k rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia rádioaktívnymi plynmi, výpustami rádioaktívnych kvapalín do vodných tokov a spádom pevných častíc, s obsahom aj zdravotne najzákernejších rádioaktívnych alfa žiaričov, napríklad izotopov plutónia. Už aj minimálna prítomnosť plutónia v organizme rozbieha rakovinový proces. Pevná, tzv. škvrnová rádioaktívna kontaminácia pôdy a kontaminácia vody ohrozujú životné prostredie a zdravie občanov dodnes napriek tomu, že uplynulo 23 rokov od poslednej havárie.
• Znehodnotenie dvoch lokalít v najúrodnejších oblastiach Slovenska prevádzkou atómových elektrární v Bohuniciach a Mochovciach - ceny pozemkov a domov sú pri predaji značne nižšie.
• Environmentálne znehodnotenie týchto území prítomnosťou atómových elektrární sa zvyšuje nevylúčiteľným rizikom jadrovej havárie. Lokality sú v seizmicky a tektonicky rizikových oblastiach a slovenské atómové elektrárne nemajú ochranný železobetónový kryt (kontajment). Nemôžu preto dosiahnuť súčasný svetový bezpečnostný Štandard.

Napríklad tekuté odpady a suspenzie vysoko rádioaktívnych zvyškov sa doteraz provizórne skladujú v nevyhovujúcich nádržiach. Rádioaktívne kvapaliny z nich presakujú do podzemných vôd a šíria rádioaktívne zaťaženie do okolia.

• Tríciom kontaminované vody a vodné pary vstupujú do potravinového reťazca a ohrozujú životné prostredie a zdravie občanov.

• Rizikovým pre životné prostredie je aj dokončené úložisko pre nízko a stredne rádioaktívny odpad pri JE Mochovce.

Úrad jadrového dozoru SR musel žiadať jeho prebudovanie kvôli závažným nedostatkom (polopriepustné podložie, nefunkčná drenáž), čo zdvojnásobilo finančné náklady potrebné na jeho dokončenie.

• Ochrana životného prostredia pred následkami jadrového programu sa doteraz podceňuje. Odráža sa to aj v nízkych finančných nákladoch plánovaných na likvidáciu atómových elektrární po ukončení ich prevádzky - predstavujú len 10% z nákladov rozpočtovaných v zahraničí.

• Najnáročnejším technickým a technologickým problémom je ochrana životného prostredia pri konečnom uložení vysoko rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva. Tento celosvetovo nedoriešený problém sa prehlbuje hromadením nebezpečných odpadov v závislosti od pokračujúceho jadrového programu. Preto dostavba a prevádzka každého reaktora zvyšuje environmentálnu záťaž Slovenska. Jej znižovanie potrvá minimálne niekoľko storočí a vyžiada si obrovské finančné náklady v čase, keď sa už jadrová energia nebude nikde vo svete využívať.

Existencia jadrovo-energetických zariadení spôsobuje psychickú "kontamináciu" obyvateľstva ohrozených území. Skúsenosť z černobyľskej havárie, vyvoláva obavy a pocit ohrozenia v ľuďoch. Celkové postihnutie oblastí v okolí jadrových zariadení sa prejavuje tiež negatívnym demografickým vývojom, poklesom cestovného ruchu, problematickým odbytom poľnohospodárskej produkcie, mnohými ďalšími obmedzeniami bežných činností a celkovým znížením pohody a kvality života občanov.

Na záver mojej práce by som chcela uviesť článok, ktorý som našla v jednom z denníkov pod názvom „Nitriansky kraj je chorý“
Nitra - Najviac srdcovo-cievnych a rakovinových ochorení sa počas roka objaví v Nitrianskom kraji. Aj to je príčina, prečo v južných okresoch krajiny, ľudia žijú najkratšie. Alarmujúce sú úmrtia na zhubné nádory, kde dominuje rakovina tráviaceho traktu, pľúc a priedušiek. Najviac ľudí zomiera na tieto diagnózy v okresoch Levice, Komárno, a Nové Zámky. informoval riaditeľ Štátneho zdravotného ústavu v Nitre Miroslav Machata. Dôvodom je podľa neho najmä vysoká chemizácia prostredia, prihnojovanie pôd s vysokou koncentráciou dusičnanov. Aj čistota vôd patrí v kraji do najhorších kvalitatívnych tried v republike. Dohady, že v okrese Levice môže nepriaznivý zdravotný stav obyvateľov spôsobovať vplyv Elektrárne Mochovce, sa však zatiaľ nepotvrdil.

Výpuste do ovzdušia sa monitorujú meracími prístrojmi umiestnenými na ventilačných komínoch. Monitorujú príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov, objemovú aktivitu rádiojódu a plynov. V okolí JE Mochovce je rozmiestnených v okruhu 20km 15 monitorovacích staničiek viď. príloha.