Jadrová elektráreň Mochovce sa nachádza na juhozápade Slovenska, neďaleko mesta Levice v lokalite bývalej obce Mochovce. Vznik obce sa datuje v roku 1295. Predprojektové a prípravné činnosti prešli do fázy realizácie, ktorá začala v júni 1981 hrubou prípravou staveniska. Priebeh výstavby bol ovplyvnený rôznymi faktormi. Po zložitom období útlmu výstavby v rokoch 1991-1995, kedy sa hľadali spôsoby ďalšieho financovania a získavania dôvery verejnosti k dokončeniu rozostavaného diela, vláda SR 5. 9. 1995 schválila model dostavby a financovania 1. a 2. bloku.
Princíp výroby elektriny v JE je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Rozdiel je len v zdroji tepla. V tepelnej elektrárni je zdrojom tepla je fosilné palivo, zatiaľ čo v jadrovej elektrárni je to jadrové palivo – prírodný alebo obohatený urán. V lokalite JE Mochovce sa nachádzajú 4 reaktorové bloky. Jeden reaktrový blok vyrobí asi 3 mld. kWh (kilo wat hodín) čo predstavuje približne 10% z celkovej energetickej potreby SR. Prevádzka JE je kampaňovitá – približne raz za 1 rok sa reaktor odstaví kvôli výmene paliva. Palivom je oxid uraničitý UO2 obohatený štiepiteľným izotopom uránu U-235. Prevádzkou v reaktore sa obohatenie paliva postupne znižuje a preto je potrebné nahradiť ho po určitom čase palivom čerstvým. Po skončení kampane sa pomocou závažiaceho stroja z aktívnej zóny reaktrora vyvezie a doplní asi ¼ vyhoreného paliva. Vyhorené palivo sa ukladá do bazénu vyhoreného paliva, kde sa skladuje a chladí 6 rokov. Potom sa takéto palivo prepravuje v špeciálnych kontajneroch do medziskladu vyhoreného paliva, kde sa uskladní na 50 rokov. Peniaze investované do zlepšovania kvality životného prostredia sú investíciami pre mnohé generácie ktoré prídu po nás.

Jeden blok WER 440 ročne vyprodukuje asi 220m3 nízko rádioaktívneho 90 m3 stredne rádioaktívneho odpadu a 14 t vyhoreného paliva. Rádioaktívne odpady vznikajúce počas prevádzky sa spracovávajú do pevnej formy a ukladajú sa na úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Aby JE získali povolenie na prevádzku musia byť pripravené na bezpečné zvládnutie všetkých možných ale i málo pravdepodobných prevádzkových udalostí (zemetrasenie, explózie, sabotáže a pod.)

Bezpečnostné bariéry:

Základný princíp bezpečnosti JE je založený na vytvorení niekoľko barierovej ochrany vo vzťahu na okolité životné prostredie.