Čo s odpadom. ...táto otázka trápi každého enviromentalistu na našej planéte. Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale odpad predstavuje vážnu hrozbu pre ďalší vývoj našej civilizácie. Väčšina považuje odpad ako problém len pred ich blokom alebo domom. Keď odpad odvezú, prestáva existovať. Skutočnosť je ale iná. Vysoko konzumný spôsob nášho života sa odráža na hromadení odpadu, ktorý potom vytvára problémy s jeho uskladnením. Mojou úlohou je poukázať na nedostatky v našej spoločnosti, ktoré dovoľujú odpadu hromadiť sa a robiť čoraz väčšiu a väčšiu škvrnu na tvári našej Zeme. II. JADRO

1. METODIKA PRÁCE:

Bol september 2002, keď sme sa s pani profesorkou začali pripravovať tému na nový ročník Stredoškolskej odbornej činnosti. Po rôznych nápadoch sa mi zapáčila myšlienka napísať o odpadoch. O ich výrobe, predaji a zneškodňovaní.

2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ:

A. Čo je to odpad?
Odpadom nazývame niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné, nechcené. To je prenáhlený úsudok ! Jeho opätovné využitie môže ušetriť prírodné zdroje, energiu, znečistenie, naše peniaze. Koľko a akého odpadu máme
Množstvo odpadov v priemyselných krajinách neustále narastá. Na jedného obyvateľa SR tak pripadá asi 315 kg TKO za rok. Odpad delíme na:
- Komunálny - odpad z domácností, z podnikov, ak je podobného zloženia ako domáci, smeti z ulíc, objemný odpad a odpad mestskej zelene. Z celkového množstva komunálnych odpadov v SR vzniká 75 % doma u obyvateľov a asi 25 % tvorí odpad z obcí podobný domovému, vznikajúci v podnikateľskej sfére. - Priemyselný - odpady z priemyselných tovární, podnikov, napr. rôzne haldy. (Žiar nad Hronom)
- Nebezpečný - ktoré môžu spôsobiť škody na životnom prostredí a ľudskom zdraví, môžu sa nachádzať aj v priemyselných aj v komunálnych odpadoch, napr. ortuťové výbojky a žiarivky, akumulátory, kal z galvanovní s obsahom kyanidov atď. Z čoho sa skladá domáci odpad ?
(Zloženie TKO v Košiciach podľa váhy, TU Košice 1995)
Papier 20 % - nadmerné používanie papiera prispieva k úbytku lesov vo svete, znásobovaniu zásahov do lesných ekosystémov. Sklo 8 - 12 % - dá sa dobre recyklovať. Napriek tomu len asi 1 z 20-tich fliaš v SR je dnes recyklovaná. Výroba nového skla vyžaduje väčšie množstvo energie a zvýšenú ťažbu neobnoviteľného zdroja. Organické látky (bioodpad) 44,5 % - státisíce ton zeleninových a ovocných šupiek, záhradného odpadu, zelene, zbytkov jedál sú každoročne vyhadzované do smetia.

Zmiešané z ostatnými zložkami komunálnych odpadov zhoršujú ich negatívny vplyv na skládkach i spaľovniach. Pritom môžu byť ľahko premenené kompostovaním na dobré hnojivo. Plasty 7 - 9 % (objemom viac) - plast je vyrobený z neobnoviteľnej ropy, ktorej známe zásoby sa odhadujú na cca 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do morských a povrchových vôd 3,5 milióna ton ropy. Plasty sa dlhodobo biologicky nerozkladajú desiatky až stovky rokov. Pri spaľovaní niektorých druhov unikajú do ovzdušia škodlivé látky (napr. PVC). Kovy 4 - 5 % - železo, hliník, cín.. používané na plechovky, obaly, vrchnáky, fólie a pod. sú tiež z obmedzených zdrojov, ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu. Textil 4 % - mnoho starých šiat môže byť užitočná iným, alebo pomôcť v charite, zničený textil môžeme ponúkať niektorým výrobcom danej látky, alebo sa môže využívať po spracovaní na tkanie kobercov a doplnkov. Veľká časť dnes napriek tomu končí ako odpad. Drevo, guma, koža 3 %
Nebezpečné odpady 1 %. V SR už dnes vieme recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky a výbojky a je možné zabezpečiť technológiu aj pre ďalšie zložky NO. Zatiaľ sa nedosahuje plná vyťaženosť ani jestvujúcich recyklačných kapacít a mnohé nebezpečné odpady sa namiesto recyklácie vyhadzujú na skládky, do spaľovní, niekedy dokonca i na čierne skládky do prírody. Anorganické látky 4 % - mnoho skál, piesku, štrku z demolácií, baní a pod. je premrhaných, keď končia ako odpad na skládkach - mnohé by sa ešte mohli opätovne použiť ako vhodný stavebný materiál. B. Prečo a ako odpady škodia ?
Obsah škodlivých látok
Posledné desaťročia vyhadzujeme stále viac a omnoho škodlivejších odpadov ako kedysi. Už nie len nebezpečné odpady obsahujú jedovaté, rakovinotvorné a inak škodlivé látky.

Tie sú dnes aj v na pohľad "obyčajných" veciach, ktoré potom vhadzujeme ako komunálny odpad, napríklad:
· v plastoch - obsahujú rôzne zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá s obsahom ťažkých kovov (hlavne kadmium a zinok - pri spaľovaní sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia alebo ostávajú v popole), niektoré prísady škodlivých ftalátov (laboratórne výskumy o vplyvoch ftalátov rozpoznali u zvierat poškodenie ľadvín a pečene, výskyt rakovín vrátane rakoviny ľadvín, pečene, monocytovej leukémie, abnormality pohlavných orgánov - Svetová zdravotnícka organizácia ich označila za ešte nebezpečnejšie ako PCB), iné chlór - v PVC (ako plyn je chlór vysoko reaktívna jedovatá látka, rýchlo sa viaže na organické látky a vytvára najrôznejšie, veľmi jedovaté zlúčeniny, medzi nimi aj najjedovatejšie, rakovinotvorné dioxíny)
· v papieri (pri výrobe sa používa asi 2000 chemických zlúčenín, niektoré majú rakovinotvorné a alergénne účinky, asi o 1000 z nich nemáme žiadne toxikologické informácie; na bielenie papiera sa používa chlór...)
· rôzne problémové látky sú vo zvyškoch kozmetiky, hygienických a čistiacich prostriedkoch, mnohé obaly majú vyšší obsah ťažkých kovov. Nebezpečné odpady obsahujú ešte väčšie množstvá nebezpečných látok: akumulátory (kyseliny, olovo...), monočlánky (napr. ťažké kovy). žiarivky, elektronika atď. Čo však často znásobuje ich negatívne účinky je zmiešavanie desiatok, stoviek výrobkov obsahujúcich tisíce takých a podobných látok dohromady - napr. do podoby komunálnych odpadov. Nastáva nesmierne množstvo možných reakcií...ale o tom v kapitolách o skládkach a spaľovniach. Zdroj: Spoločnosť priateľov Zeme

C. Nakladanie s komunálnym odpadom

Pri nakladaní s komunálnym odpadom sa vychádza z § 39 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec.

Obec je povinná vypracovať program pôvodcu odpadu pre komunálne odpady.
Obec je okrem povinností podľa § 19 ods. 1 a 2 povinná zavedením vhodného systému zberu odpadov:
a. zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území za účelom ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky komunálnych odpadov v rámci separovaného zberu,
b. zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov za účelom ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov. Obec upraví podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi všeobecne záväzným nariadením. Pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je povinný nakladať alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce. Taktiež je povinný:
a. zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci,
b. užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci,
c. ukladať komunálne odpady alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

Za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov sa platí obci miestny poplatok.

Vykonávať zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov na území obce môže len ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama. Zdroj: Ministerstvo životného prostredia

B. Ako je to s odpadom v Košiciach?

Rozhovor s firmou KOSIT s.r.o., ktorá zabezpečuje odvoz odpadu v Košiciach

Koľko odpadu vyprodukujú Košice ročne a kam tento odpad putuje?

V rámci Košíc sme v roku 2002 odvozili 53 000 ton odpadu do spaľovne. Stavebného odpadu, ktorý sa dá použiť ako podsyp pod cesty alebo potrubia, sme odniesli 828 ton. Z toho sme zhodnotili 112 ton. Na skládky v Košiciach putovalo 532 ton, mimo Košíc 183 ton.

Na aké skládky odvážate odpad?

Odpad odvážame na dve skládky, skládka v Myslave a do bane na Bankove. Čo sa deje s odpadom, ktorý odvážate do spaľovne?

V spaľovni triedime len vysokokapacitné vozy. Lisovacie kontajnery, ktoré odvážajú odpad spred blokov sa netriedia, bolo by to neefektívne. Už vytriedený odpad sa suší a spaľuje. Vzniká popolček a škvára v pomere k odpadu asi 1 : 3. tie sa potom odvážajú na skládky ako nebezpečný odpad, pre ich vysoké pH a vodivosť. V súčasnosti sa snažíme o zmenšenie pH a vodivosti, aby sa mohli skladovať ako normálny, priemyselný tovar.

Čo všetko triedite z vysokokapacitných vozov?

Triedia sa pneumatiky, akumulátory, stavebná suť, veľkorozmerný odpad (chladničky, práčky...), kovový šrot a zdravotná technika (WC misy, umývadlá, vane) na ďalší odpredaj.

Prevádzkujete v rámci Košíc aj separovaný zber?

Áno. Triedi sa papier, sklo a plasty.

Akou formou sa tento zber uskutočňuje?

Máme rozmiestnené farebné kontajnery po meste a prevádzkujeme aj zberné dvory, kde si ľudia môžu odniesť odpad a mi im ho zadarmo prevezmeme. Takéto dvory máme dve (na Jesenského 4 a Pri bitúnku 11). Obe boli zriadené minulého roku. Pre podnikateľov, ktorí majú viac odpadu prevádzkujeme tiež jeden zberný dvor v areáli Spaľovne. Čo v takýchto zberných dvoroch preberáte?

Ľudia k nám môžu priniesť papier, sklo, žiarivky, oleje, akumulátory, vyradené elektrické a elektrotechnické zariadenia, plasty, pneumatiky, monočlánky, farby, textil, drobný stavebný odpad, kovy.

3. RIEŠENIE:

Riešenia priaznivé pre ľudí a prírodu
1. Minimalizuj
2. Znovu používaj
3. Recykluj a kompostuj
1. MINIMALIZÁCIA - pozostáva z dvoch stratégií: Predchádzanie vzniku odpadov a Obmedzovanie ich množstva a škodlivosti. Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne, pretože každý výrobok viac či menej poškodzuje životné prostredie.

Pre každý výrobok sa musí ťažiť z prírodných zdrojov, zväčša sa priemyselne vyrába (znečistenie), spotrebúva energiu, vyžaduje dopravu a nakoniec sa stáva odpadom. Najekologickejšie a najekonomickejšie riešenie je odpad nevytvoriť, než zmierňovať škody z jeho odstraňovania či využívania. Ani recyklácia nie je úplne neškodná, je to tiež priemyselný proces, ktorý produkuje isté znečistenie. Minimalizovanie odpadov je založené na princípe prevencie - už vopred premýšľame, koľko odpadu našim rozhodnutím vytvoríme. Základnom minimalizácie vzniku odpadov je šetrná, menšia spotreba. Aby sme menej vyhadzovali je potrebné menej spotrebovať. Začať môžeme odolávaním pokušeniu kupovať to, čo nepotrebujeme. Tým, že nenakupujeme nadmerne veľa výrobkov (alebo nespotrebúvame veľa obalov) nielen znižujeme množstvo odpadov a šetríme prírodné zdroje, ale aj svoje peniaze, ktoré môžeme použiť užitočnejšie či príjemnejšie. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo skutočne potrebujeme k životu a čo je už nadbytočné a plytvané. Skúsme si vytvoriť vlastný, striedmy "eko" štýl podľa svojej osobitosti; odolávajúc reklame, móde a konzumu. Minimalizácia v priemysle pomáha šetriť finančné výdaje. Horšie je, že súčasné poňatie ekonomiky tlačí priemysel do rastu výroby a tým aj rastu budúcich odpadov. Jeden z konkrétnych spôsobov minimalizácie odpadov je tzv. bezobalový predaj. Mnoho potravín i nápojov je možné takto distribuovať (zákazníci si nosia vlastné tašky, nádoby do ktorých sa im navážia, načapujú potraviny, prípadne si ich sami naberú, načapujú z automatov do donesených, trvácnych nádob). Pri nákupoch môžeme uprednostniť miestne produkty od miestnych ekologických poľnohospodárov, remeselníkov, drobných živnostníkov. Skúsme sa vyhýbať veciam v nadbytočných alebo zbytočných obaloch, výrobkom a obalom na jedno použitie, obsahujúcim škodlivé látky. 2. ZNOVU POUŽÍVAJ - mnoho vecí je možné používať znovu (opravy, vratné fľaše) alebo ich použiť inak. Znovu používanie má vyššiu prioritu ako recyklácia, pretože spotrebuje spravidla menej energie, zdrojov, menej sa znečistí životné prostredie. Využívajme radšej služby namiesto nákupu nových výrobkov. Oprava, prešívanie textilu, zapožičanie, výmena starých vecí či ich nákup v second hande, bazáre, antikvariáte je rozumnejší z hľadiska využitia zdrojov Zeme, ako keby mal mať každý plný dom zriedka používaných vecí. Tiež to šetrí peniaze. Miesto jednorazových plienok môžeme opakovane používať textilné a ušetriť tak lesy. Uprednostňujme vratné obaly. Uprednostňujme výrobky trvácne, s dlhou životnosťou, z recyklovaných materiálov, bez toxických látok. 3.

RECYKLUJ - ak sa už vec nedá znovu používať, mala by sa recyklovaním vyrobiť znovu. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadu. Štúdie dokázali, že recykláciou materiálov sa ušetrí 3 - 5 násobne viac energie ako môžeme získať spaľovaním. Napríklad výroba papieru recykláciou vyžaduje iba 30 % energie, ktorá je potrebná pri výrobe z nových stromov, naviac šetrí lesy od nadmernej ťažby. Recyklovaním 1 tony starého papiera sa pri výrobe ušetrí 500 - 600 kWh elektrickej energie. Vytriedením 110 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni 1 hektár 80 ročného lesa. Recykláciou skla ušetríme 43 % energie, recykláciou hliníka ušetríme oproti výrobe z bauxitu až 95% energie (avšak dopady hliníka na prírodu a životné prostredie pri ťažbe, spracovaní a výrobe sú tak negatívne, že je ekologicky prospešnejšie ho pre obaly nepoužívať). III. ZÁVER

Odpad je na svete tak dlho ako život sám. Bol, je a bude. Na tom sa nedá nič zmeniť. Zmeniť sa dá len prístup k nemu. Nesmieme podceňovať jeho vplyv na náš život a musíme si začať uvedomovať, že pokiaľ budeme odpad prehliadať, nebude naša Zem nikdy krásne miesto pre život. Treba začať uvažovať. Prostriedky na jeho minimalizovanie už sú v našich rukách, stačí ich len využiť. Ako však môžem pomôcť ja sám v riešení tejto otázky? Do ekonomiky hovoriť nemôžem, ale môžem riadiť vlastné konanie a dávať dobrý príklad ostatným ľuďom. Nebuďme ľahostajný ak chceme svet, v ktorom budú môcť naše deti a vnúčatá žiť bez trpkých pohľadov na haldy odpadov, ktoré budú všade okolo nich.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk