Ľudia sú vystavovaní POPs prostredníctvom potravín, hoci pracovníci a obyvatelia komunít v blízkosti zdrojov POPs môžu byť exponovaní cez pokožku a prostredníctvom dýchania. Expozícia POPs je vysoká u skupín ľudí, ktorých strava predstavuje veľké množstvá diviny a osobitne veľké ryby, morské cicavce a iné akvatické zdroje. Niektoré z najlepšie zdokumentova-ných, vysoko exponovaných populácií sú pôvodné národy žijúce v polárnych oblastiach ďaleko od väčšiny zdrojov POPs, ako sú Inuiti, ktorí žijú v oblasti polárneho kruhu. Ale obyčajné domestikované mäsové a mliečne výrobky v miernych aj tropických oblastiach môžu byť tiež významne kontaminované POPs. Tie isté POPs, ktoré sa prenášajú na dlhé vzdialenosti v ovzduší sa môžu prenášať aj na vzdialenosti kratšie a kontaminovať pasienky, kde sa pasie dobytok. Čo sa podniká proti POPs?

Pretože jedna ľudská generácia predstavuje dlhý čas 20-tich až 30-tich rokov, dôkazy o poškodení ľudí POPs sa objavujú len veľmi pomaly. V súčasnosti, váha dôkazov o poškodení ľudí pôsobením POPs rýchlo rastie. Rastie hnutie ľudí zaujímajúcich sa o túto problematiku, organizácií a vlád požadujúcich podniknúť kroky na odstránenie POPs a ich zdrojov. Zodpovední ľudia v mnohých vládach dnes vymýšľajú plány a stratégie na riešenie problému POPs v ich vlastných krajinách. V mnohých krajinách už bol veľký počet POPs zakázaný alebo prísne obmedzený, so zámerom zredukovať určité POPs v životnom prostredí na miestnej alebo regionálnej úrovni. Pretože POPs majú vlastnosť nerešpektovať hranice, efektívne zaobchádzanie s nimi si bude vyžadovať´medzinárodnú spoluprácu v globálnom meradle. Medzivládne inštitúcie ako Program životného prostredia OSN (UNEP), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Medzivládne fórum pre chemickú bezpečnosť (IFCS) a ostatní dostali mandát od svetových vlád na vytvorenie globálneho akčného plánu pre POPs. Rozhodnutie začať globálne medzivládne rozhovory o zákonom záväzných nástrojoch prijal Výkonný výbor UNEP vo februári 1997 a Svetové zdravotnícke zhromaždenie schválilo v máji 1997. Koncom júna 1998 sa v Montreale, Kanada, zišiel Medzivládny rokovací výbor (INC) a začal rokovať o globálne záväznej konvencii určenej tomuto závažnému problému. Zástupcovia na rokovaní boli požiadaní, aby podnikli kroky týkajúce sa krátkeho zoznamu 12 POPs, niekedy tiež nazývaného „špinavý tucet“. Sú to: dioxíny, furány, polychlorované bifenyly (PCB), DDT, chlordan, heptachlór, hexachlórbenzén (HCB), toxafén, aldrin, dieldrin, endrin a mirex. Medzivládni zástupcovia boli tiež požiadaní vytvoriť kritériá a postupy na identifikáciu ďalších POPs, ako kandidátov pre budúce záväzné globálne kroky.