Medzinárodná sieť na elimináciu POPs

Medzinárodná sieť na elimináciu POPs (The International POPs Elimination Network - IPEN) je pracovná skupina neziskových organizácií verejného záujmu zameraná na dosiahnutie globálneho dohovoru na postupné vyradenie z činnosti a elimináciu perzisten-tných organických znečisťujúcich látok (POPs = Persistent Organic Pollutants). Platforma eliminácie poskytuje princípy činnosti IPEN, popis koncepčnej práce a iniciatív, ktoré je potrebné doviesť do účinného a záväzného dohovoru o POPs. Základné vyhlásenie o perzistentných organických škodlivinách (časť I.) popisuje POPs, poukazuje na existujúce vedecké dôkazy a ich rastúci počet, ktoré potvrdzujú vážne poškodenia spôsobené POPs celému životnému prostrediu - vrátane obyvateľstva, prírody a celosvetových ekosystémov - a sumarizuje niektoré kľúčové zistenia a rozhodnutia, ktoré zdôrazňujú potrebu globálneho dohovoru o POPs. Platforma eliminácie perzistentných organic-kých látok (časť II) je výzvou k činnosti adresovanou vládam, ktorá podnecuje zodpovedných pracov-níkov poverených prijatím rozhodnutí akceptovať a implementovať deväť základných princípov tak, ako sú uvedené v globálnom dohovore o POPs. Medzi inými článkami dohovoru sa navrhuje:

eliminovať POPs a ich zdroje rýchlym, systematickým a vhodným spôsobom s počiatočným zameraním na 12 prioritných POPs, medzi ktoré patria také známe chemikálie ako DDT, PCB a dioxíny,

odmietnuť názor, že látka už uvedená na zozname ako POP bude naďalej vyrábaná a vypúšťaná do životného prostredia - vzhľadom na to, že POPs sú svojou povahou látky neovládateľné,

zastaviť a zrušiť celú výrobu, použitie a obchod s POPs, ktoré sú produktom a vedľajším produktom priemyslu a identifikovať, zozbierať a zneškodniť obsolétne a existujúce skládky POPs,



vzhľadom na nedostatok kapacít a ich zdrojov na elimináciu POPs v niektorých krajinách, vyvinúť programy a nájsť a použiť bezpečné, dostupné alternatívy látok a procesov,



zabezpečiť, aby pri eliminácii POPs, špeciálne v oblasti kontroly infekčných chorôb a potravinovej výrobe, nebolo ohrozené zdravie a bezpečnosť,



uviesť na zoznam nové POPs, keď dohovor nadobudne účinnosť prostredníctvom funkčných a transparentných kritérií a postupov založených na ochrane zdravia a životného prostredia. I.

Základné vyhlásenie o perzistentných organických zlúčeninách (POPs):


Čo sú POPs?
POPs - perzistentné organické znečisťujúce látky (Persistent Organic Pollutants) sú chemické zlúčeniny a zmesi na báze uhlíka, ktoré medzi sebou zahŕňajú priemyselné chemikálie ako sú PCB (polychlórované bifenyly), pesticídy ako DDT a nežiadúce odpady ako sú dioxíny. POPs sú v prvom rade produktom a vedľajším produktom relatívne moderného priemyslu. POPs sa v životnom prostredí dokážu pohybovať vzduchom i vodou na veľké vzdialenosti od svojich pôvodných zdrojov. POPs sa môžu koncentrovať v živých organizmoch, vrátane ľudského, v množstvách, ktoré potenciálne môžu poškodiť ľudské zdravie a/alebo životné prostredie dokonca aj v oblastiach veľmi vzdialených od miest, kde boli používané alebo emitované. Vo všeobecnosti POPs majú niekoľko spoločných vlastností:

POPs sú perzistentné v prostredí, odolávajú degradácii vo fyzikálnych, chemických alebo biologických procesoch;

POPs sú polo-prchavé, vyparujú sa relatívne pomaly. Perzistentné látky s touto vlastnosťou sa dostávajú do ovzdušia, prenášajú sa na dlhé vzdialenosti a potom sa vracajú naspäť na zem. Čím chladnejšie je podnebie, tým sa vyparovacia schopnosť POPs znižuje, a tak sa akumulujú v arktických oblastiach, tisíce kilometrov od ich pôvodných zdrojov;

POPs majú malú rozpustnosť v vode (vo vode takmer nie sú rozpustné) a vysokú rozpustnosť v tukoch (ľahko sa rozpúšťajú v tukoch a olejoch). Perzistentné látky s takýmito vlastnosťami sa bioakumulujú v tukových tkanivách živých organizmov. V životnom prostredí môžu koncentrácie týchto látok narastať faktorom niekoľko tisíc alebo milión, nakoľko sa pohybujú v potravinovom reťazci, a


d) POPs majú potenciál poškodiť ľudský alebo iný organizmus aj pri veľmi malých koncentráciách, v ktorých sa teraz nachádzajú v životnom prostredí, živočíchoch a ľuďoch. Niektoré POPs môžu vo výnimočne malom množstve narušiť normálne biologické funkcie, vrátane funkcie prírodných hormónov a iných chemických nosičov spustiť celý rad potenciálne škodlivých účinkov.

Poškodenia z POPs

Je známe, že ľudia a niektoré živočíšne druhy v polárnej oblasti a v oblastiach s miernejším podnebím sú vážne ohrození určitými POPs. Pomerne menej štúdií dokumentuje poškodenie životného prostreda v súvislosti s POPs v tropických oblastiach. To vedie k záveru, že ak POPs môžu poškodiť ľudské zdravie a ekosystémy tisíce kilometrov od svojich zdrojov a v blízkosti zdrojov môžu predstavovať podobné a dokonca aj väčšie ohrozenie. Absencia dobre zdokumentovaných dôkazov neznamená absenciu nebezpečenstva.

Pre niektorých účastníkov tejto medzinárodnej siete na elimináciu POPs sa záujem a obava týkajúce sa POPs datujú od konca 60-tych rokov, kedy vedci a výskumníci začali zhromažďovať dôkazy o poškodeniach na rybách, vtákoch a cicavcoch v okolí Veľkých jazier Severnej Ameriky. V niektorých z týchto prípadov sa zdroje POPs nachádzali relatívne blízko, v iných boli vzdialené tisíce kilometrov. Zdokumentované poškodenia, ktoré prevažovali u dravcov na vyššom stupni vývoja boli nasledovné: a) neschopnosť reprodukcie a úbytok populácie, b) funkčná abnormalita štítnej žľazy a iné disfunkcie hormonálneho systému, c) feminizácia samcov a maskulinácia samíc, d) oslabený imunitný systém, e) abnormality v správaní, f) nádory a rakovina a g) vážne vrodené vady. Znepokojení týmito zisteniami vedci vyšetrovali podobné poškodenia u ľudí, ktorí sa napokon tiež môžu považovať za predátorov na vyššom stupni vývoja. V nasledujúcich rokoch sa získalo veľa dôkazov týkajúcich sa expozície ľudí špecifickými POPs alebo triedami POPs s nasledujúcimi následkami: a) rakovina a nádory na mnohých miestach, b) narušenie správania sa (neurobehaviorálne poruchy) vrátane porúch učenia, zníženie výkonu pri štandardných testoch a zmeny nálad, c) zmeny v imunitnom systéme, d) obmedzená reprodukčná schopnosť a poruchy súvisiace s pohlavnou orientáciou, e) skrátenie laktačného obdobia u dojčiacich matiek, a f) ochorenia ako endometrióza (bolestivé, chronické gynekologické ochorenie, pri ktorom maternicové tkanivo rastie mimo maternice), zvýšený výskyt cukrovky a iné. Mimoriadne nebezpečné je potvrdenie predpokladu, že ženy, dojčatá a deti sú prednostne citlivé na škodlivé pôsobenie POPs. U ľudí ako aj v prírode sa často poškodenia spôsobené POPs prejavujú nie u exponovanej dospelej populácie, ale až u novej generácie. Zaťaženie materinského tela POPs sa prenáša cez placentu do vyvíjajúceho sa plodu a prostredníctvom materinského mlieka do dojčaťa a môže spôsobiť poškodenia v najzranitelnejších obdobiach vývoja, ktoré sa ale nemusia prejaviť skôr než dojča dosiahne pubertu alebo dospelosť. V prvých desaťročiach tohoto storočia sa POPs prakticky nevyskytovali v životnom prostredí. Výroba POPs sa dramaticky rozšírila po II. svetovej vojne. Dnes sú už takmer všetky zásoby potravín, zvlášť ryby, mäso a mliečne výrobky, ako aj ekosystémy vo väčšine regiónov sveta kontaminované POPs. Všade vo svete je život v prírode zaťažený POPs na úrovni blízkej alebo vyššej než je tá, o ktorej vieme, že spôsobuje poškodenie ekosystému. Už aj veľa ľudí má v tele také množstvo POPs, ktoré môže spôsobiť škodlivé prejavy na zdraví človeka.

Ľudia sú vystavovaní POPs prostredníctvom potravín, hoci pracovníci a obyvatelia komunít v blízkosti zdrojov POPs môžu byť exponovaní cez pokožku a prostredníctvom dýchania. Expozícia POPs je vysoká u skupín ľudí, ktorých strava predstavuje veľké množstvá diviny a osobitne veľké ryby, morské cicavce a iné akvatické zdroje. Niektoré z najlepšie zdokumentova-ných, vysoko exponovaných populácií sú pôvodné národy žijúce v polárnych oblastiach ďaleko od väčšiny zdrojov POPs, ako sú Inuiti, ktorí žijú v oblasti polárneho kruhu. Ale obyčajné domestikované mäsové a mliečne výrobky v miernych aj tropických oblastiach môžu byť tiež významne kontaminované POPs. Tie isté POPs, ktoré sa prenášajú na dlhé vzdialenosti v ovzduší sa môžu prenášať aj na vzdialenosti kratšie a kontaminovať pasienky, kde sa pasie dobytok. Čo sa podniká proti POPs?

Pretože jedna ľudská generácia predstavuje dlhý čas 20-tich až 30-tich rokov, dôkazy o poškodení ľudí POPs sa objavujú len veľmi pomaly. V súčasnosti, váha dôkazov o poškodení ľudí pôsobením POPs rýchlo rastie. Rastie hnutie ľudí zaujímajúcich sa o túto problematiku, organizácií a vlád požadujúcich podniknúť kroky na odstránenie POPs a ich zdrojov. Zodpovední ľudia v mnohých vládach dnes vymýšľajú plány a stratégie na riešenie problému POPs v ich vlastných krajinách. V mnohých krajinách už bol veľký počet POPs zakázaný alebo prísne obmedzený, so zámerom zredukovať určité POPs v životnom prostredí na miestnej alebo regionálnej úrovni. Pretože POPs majú vlastnosť nerešpektovať hranice, efektívne zaobchádzanie s nimi si bude vyžadovať´medzinárodnú spoluprácu v globálnom meradle. Medzivládne inštitúcie ako Program životného prostredia OSN (UNEP), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Medzivládne fórum pre chemickú bezpečnosť (IFCS) a ostatní dostali mandát od svetových vlád na vytvorenie globálneho akčného plánu pre POPs. Rozhodnutie začať globálne medzivládne rozhovory o zákonom záväzných nástrojoch prijal Výkonný výbor UNEP vo februári 1997 a Svetové zdravotnícke zhromaždenie schválilo v máji 1997. Koncom júna 1998 sa v Montreale, Kanada, zišiel Medzivládny rokovací výbor (INC) a začal rokovať o globálne záväznej konvencii určenej tomuto závažnému problému. Zástupcovia na rokovaní boli požiadaní, aby podnikli kroky týkajúce sa krátkeho zoznamu 12 POPs, niekedy tiež nazývaného „špinavý tucet“. Sú to: dioxíny, furány, polychlorované bifenyly (PCB), DDT, chlordan, heptachlór, hexachlórbenzén (HCB), toxafén, aldrin, dieldrin, endrin a mirex. Medzivládni zástupcovia boli tiež požiadaní vytvoriť kritériá a postupy na identifikáciu ďalších POPs, ako kandidátov pre budúce záväzné globálne kroky.

Rozhodnutie UNEP-u zvolať Medzivládny rokovací výbor (INC) pre POPs obsahuje i (okrem iných) nasledovné vyhlásenia vrámci širšieho dokumentu, ktorý už bol schválený vládami:

a) “Pre skupinu pesticídov uvedených na zozname, mali by byť prijaté opatrenia na rýchle zastavenie súčasnej výroby a následného použitia (ako alternatíva je umožnenené ich použitie v obmedzenej miere pre vymedzené oblasti použitia).“

b) “Priemyselné chemické látky uvedené na zozname je potrebné postupne odstraňovať, PCB a HCB v globálnom meradle, v prechodnom období ukončiť ich použitie, pričom je potrebné kontrolovať ich zostávajúce použitie, uskladnenie a zneškodnenie.“


c) “Pokiaľ sa týka POPs, ktoré sú vytvárané ako nežiadúce vedľajšie produkty (napr. dioxíny a furány), mali by byť použité v súčasnosti dostupné opatrenia, pomocou ktorých je možné dosiahnuť reálnu a zmysluplnú úroveň redukcie v uvolňovaní a/alebo eliminácii zdrojov, rýchlo a efektívne by mali byť vyvinuté a uplatnené nové opatrenia.


d) Mali by sa podniknúť kroky na odstránenie posledných skládok s POPs uvedenými na zozname a na ozdravenie vodných nádrží.


e) Sociálno-ekonomické faktory by mali byť predmetom vývoja a implementácie medzinárodných aktivív v oblasti týkajúcej sa POPs) vrátane: možných účinkov na potravinovú výrobu, .. možných účinkov na ľudské zdravie (napr.vektorové kontrolné agens), ....potebných na vybudovanie kapacít v krajinách a regiónoch,... finančných zámerov a možností, a možných vplyvov na obchodovanie...“


14. Vlády, ktoré sa stretli na Vládnom výbore UNEP v roku 1997, vyzývali k ukončeniu rokovaní o POPs k roku 2000. Po uzavretí rokovaní bude časové zdržanie pred ratifikáciou Konvencie o POPs a jej vstupe do platnosti. Z tohoto dôvodu boli požiadané vlády, medzivládne organizácie a ostatní aby proti POPs niečo podnikli už teraz, aj keď právne záväzné normy nie sú ešte v platnosti.

II. Platforma na elimináciu POPs

Signatárske organizácie súhlasia s tým, že:


15. Cieľom Konvencie o POPs je založenie systematického a sústavného Programu činností, na ktorých sa budú podieľať všetky krajiny aby odstránili POPs a ich najvýznamnejšie zdroje. Toto je jediný možný spôsob akým možno odstrániť ohrozenie aké POPs môžu spôsobiť.


16. Cieľ globálnej konvencie o POPs nesmie byť definovaný ako „lepší manažment rizík spojených s POPs“. POPs nepredstavujú len „riziko“, ale tiež súčasný zdroj vážneho poškodenia biosféry - ľudí, prírody a celého svetového ekosystému. Nie je lepší manažment POPs a únikov POPs, pretože vzhľadom na ich podstatu sú to látky nekontrolovateľné. Sme si vedomí, že eliminácia všetkých významných zdrojov POPs a remediácia zásob POPs v prírodnom prostredí bude v mnohých prípadoch zložitá a bude s vyžadovať čas. Uvedomujeme si tiež, že POPs budú pretrvávať v životnom prostredí i v potravinovom reťazci po dlhý čas aj po efektívnej implemnetácii globálnych opatrení na elimináciu POPs. Z tohoto dôvodu režimy kontroly POPs bude často nevyhnutné a účelné realizovať postupne, v časovo dlhodobom meradle odtraňovania POPs. POPs manažment by sa mal chápať ako doplnok ku eliminácii POPs a nie ako jej alternatíva.


17.

Svetové vlády prostredníctvom Medzivládneho rokovacieho výboru (INC - Intergovernmental Negotiating Committee) musia ustanoviť právne záväzný globálny Program činností, vytvorený na elimináciu POPs a ich antropogénne zdroje, fungujúci na nasledovných princípoch:


a) POPs akčný program sa musí zamerať na riešenie zrejmého problému, že v mnohých krajinách chýbajú kapacity na eliináciu POPs a ich antropogénnych zdrojov a je nepredstaviteľný bez značnej vonkajšej pomoci. Takéto krajiny si budú vyžadovať pomoc pri určovaní a príprave altrenatív efektívnych nákladov pre POPs a ich zdroje, kde je to možné s dôrazom na netoxické a nechemické alternatívy. Dohoda o eliminácii POPs musí obsahovať významné záväzky týkajúce sa rozdelnia zodpovednosti, vrátane vonkajšej pomoci ako aj technickej a inej pomoci na zvýšenie kapcít. Takýto režim by mal obsahovať mobilizáciu fondov a expertízy od OSN a iných agentúr a multi-agentúrnych iniciatív, súkromného sektora, mimovládnych organizácií a občianskych združení na aktívnu podporu založenia bezpečných, trvalo udržateľných, účinných nástrojov na dosiahnutie žiadaných výsledkov.


b) Žiadna krajina alebo región nesmú byť požiadané o podnikanie činností vrámci dohody o POPs, ktoré sú trvalo škodlivé pre zdravie ich ľudí alebo pre ich životné prostredie. Treba vynaložiť veľa úsilia na to, aby zdravie a bezpečnosť neboli ohrozené počas odstavovania a eliminácie POPs (zvlášť v oblasti kontroly infekčných chorôb, nevyhnutnej potravinovej výroby a iných dôležitých príbuzných sociálnych a zdravotných oblastí), vrátane prenosu vedeckých, technologických a finančných zdrojov pre bezpečný prechod od POPs. Navyše, navrhnutá altrenatíva pre POPs aj keď sa nejedná o POP, by nemala byť prijatá ak predstavuje neakceptovateľnú hrozbu pre miestne alebo regionálne životné prostredie alebo zdravie vzhľadom na ich toxicitu alebo iné vlastnosti.


c) Ak je látka uvedená na zozname ako POP, je neakceptovateľná jej ďalšia výroba a jej vypúšťanie do životného prostredia. Odmietame vyhlásenie, že emisie POPs sa dajú účinne kontrolovať a riadiť. Keď je látka označená ako POP, musí sa podľa dohody stanoviť rozvrh činností na zastavenie jej celkového použitia ako aj jej všetkých emisií. Eliminácia POPs by sa nemala posudzovať podľa nameraných hodnôt v životnom prostredí.

Pre POP nemáme stanovený prijateľný emisný limit, žiadnu akceptovateľnú dennú dávku ani žiadnu inú prijateľnú hodnotu vyskytujúcu sa v životnom prostredí.


d) Pre POPs určené ako cieľ činnosti UNEP - dvánásť už identifikovaných látok, rovnako ako aj tie, ktoré môžu byť určené v neskoršom období - mal by právne záväzný mandát podnietiť rýchly, ale dobre organizovaný a riadený globálny Program činností, ktorý bude: i) odstavovať a rušiť celú zámernú výrobu i použitie POPs, tiež ukončí všetok import, export, transfer aj predaj POPs, ii) identifikovať a odstavovať tie POPs, ktoré vznikajú ako nežiadúce konaminanty, vedľajšie produkty a produkty spaľovania a identifikujú a odstavia dôležité antropogénne zdroje. Pri určovaní zdrojov by sa do úvahy mali brať i priemyselné procesy, technológie zneškodňovania odpadov a antropogénne výrobky a materiály spojené s výrobou POPs počas ich životného cyklu, a iii) identifikovať, zbierať a zneškodňovať skládky POPs a ich prírodné zásobárne spôsobom, ktorý sám neprodukuje POPs, nepredstavuje nebezpečenstvo alebo iným spôsobom neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravie a/alebo životné prostredie.


e) Na identifikáciu nových POPs okrem tých pôvodných dvanástich je potrebné založiť funkčný a transparentný postup vrámci globálneho Programu činností. Kritériá na identifikáciu dodatočných POPs by mali byť založené len na princípoch ochrany zdravia a životného prostredia.


f) Eliminácia POPs by mala postupovať prechodným režimom, ktorý je rýchly a dobre organizovaný. Nebude tolerované žiadne neopodstatnené zdržanie. Tento režim je budovaný tak, aby predstavoval minimálne sociálne a ekonomické náklady a vyhýbal sa zdržaniu a prerušeniu. V niektorých prípadoch bude potrebná pomoc pri implementácii a/alebo iná pomoc špecifickým skupinám pracovníkov alebo komunitám, ktoré momentálne závisia od výroby alebo použitia POPs, od technológií, ktoré POPs vyrábajú alebo od materiálov, ktoré produkujú POPs počas ich životného cyklu. Ak sa vyskytujú v súvislosti s odstavením POPs určité náklady alebo zisk, budú tieto rovnakým dielom prerozdelené medzi dotknuté skupiny. Zvlášť, o náklady spojené s čistením a odstavením POPs by sa mali podeliť skupiny zodpovedné za ich produkciu so zvláštnou pozornosťou venovanou súkromnému sektoru.

Monitorovanie a dozor rnad likvidačnými činnosťami by mali byť vykonávané nezávislými inštitúciami uznávanými verejnosťou.


g) Vzhľadom na úvahy v bodoch a) a b) uvedených vyššie a vzhľadom na snahu pomôcť vládam, súkromnému sektoru, mimovládnym organizáciám, vedcom a iným zainteresovaným stranám vo všetkých krajinách pri vykonávaní účinných činností spojených s POPs, je nevyhnutné aby bol v spolupráci s globálnymi, právne záväznými nástrojmi vytvorený mechanizmus „clearing house“ zameraný na POPs, ktorý by zaintresovaným stranám poskytoval priamy prístup ku zdrojom informácií, praktickým skúsenostiam a vedeckej i techickej expertíze a napomohol účinnej vedeckej, technickej a finančnej kooperácii ako aj budovaniu kapacít.


h) Ako súčasť globálnej snahy identifikovať a eliminovať POPs, by sa mali uskutočniť agresívne programy na testovanie toxicity zamerané na množstvo chemikálií, ktorých toxické účinky sú stále neznáme, na hodnotenie týchto chemikálií individuálne i v kombinácii v súvislosti s celým radom relevantných zdravotných dopadov, vrátane karcinogenity a mutagenity, endokrinnej aktivity, vývojovej, imúnnej, neurologickej a reprodukčnej toxicity. Kde pretrváva neistota týkajúca sa účinkov POPs malo by sa postupovať na základe bezpečnostného princípu, ktorý sa opiera o váhu dôkazov so zvláštnym zameraním na riziko pre plod, deti a inú citlvú časť populácie.


i) Vzhľadom na potrebu transparentnosti celého procesu, vrátane účasti verejnosti, cez rokovania o globálnom, právne záväznom nástroji, výsledný režim (ako aj súvisiace činnosti národné, medzinárodné aj súkromného sektoru) musí byť čo najprehľadnejší, vrátane opatrení na zabezpečenie účinnej účasti vrejnosti / mimovládnych organizácií v rozhodovacom procese a pri identifikácii a vypracúvaní bezpečných a trvalo udržateľných alternatív a zabezpečení prístupu ku vládnym údajom a zdrojom údajov súkromného sektora a všetkému, čo súvisí s POPs ako aj k údajom tých sektorov, ktoré sa zaoberajú nebezpečenstvom a alternatívami.