Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Námorné ropné katastrofy
Dátum pridania: | 04.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | carlos | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 116 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.2 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 13m 40s |
Pomalé čítanie: | 20m 30s |
V mohutných vlnách zlyhalo riadenie lode. Tankeru prišiel na pomoc vlečný čln, aby ho vzal do vleku, no vlečné lano sa pretrhlo. Prúd unášal loď ku skalám a tá sa rozpolila po prudkom náraze. Z vraku sa vylialo do mora viac ako 295 miliónov litrov ropy. Ropa unášaná prílivom pokryla pláže zapáchajúcou čiernou penou. Tisíce vtákov uhynulo, na pobrežie boli vyplavené kopy mŕtvych rýb. Trvalo niekoľko mesiacov, kým Lamanšský prieliv opäť vyhlásili za čistý.
Výbuch ropnej veže Ixtoc:
3. júna1979 došlo k výbuchu na ropnej veži Ixtoc pri Yucatánskom polostrove v Mexickom zálive. Pokusy zastaviť prúd ropy zlyhali a situácia sa vymkla spod kontroly. Začiatkom augusta sa mastná škvrna ropy v dĺžke 640 km pohybovala smerom k juhovýchodnému pobrežiu Texasu. Podľa konečného odhadu sa pri tomto najväčšom úniku ropy na svete vylialo do mora viac ako 800 miliónov litrov ropy.
Úsilie zachytiť ropnú škvrnu a zabrániť, aby sa dostala k pobrežiu, komplikovali dva faktory. Za prvé neustála zmena vetra. Za druhé ropa bola natoľko ťažká, že klesla pod hladinu mora. V dôsledku tohto sa ťažšie zisťoval jej pohyb, pričom ropa podplávala bariéry, ktoré rozmiestnili na hladine v úsilí o jej zachytenie. Napokon boli škody menšie, ako sa predpokladalo, i keď účinky tejto havárie na ryby a morské vtáctvo boli katastrofálne.
Výbuchy na ropných poliach Nowruz:
V roku 1983 ropné pole Nowruz pri iránskom pobreží stíhala jedna katastrofa za druhou. Vo februári začala z ropnej veže, do ktorej narazila loď, unikať ropa. Irak, ktorý viedol vojnu s Iránom, vyhodil 2. marca do vzduchu ďalšiu vežu. Dovedna bolo v boji poškodených až osem ropných veží.
Neľútostná vojna medzi Iránom a Irakom znemožnila opraviť vrtné veže. Zvyšok sveta sa bezmocne prizeral, ako do mora vyteká 1 117 000 litrov ropy denne a pokrýva pobrežie Perzského zálivu hrubou vrstvou lepkavej čiernej hmoty. Koncom apríla už pokrýval ,,ropný koberec“ cez 20 tisíc km2 Perzského zálivu. Účinky katastrofy na voľne žijúce živočíchy boli zdrvujúce. V dôsledku katastrofy vznikol aj akútny nedostatok vody, lebo vládne orgány museli uzatvoriť zariadenia na čistenie vody, v ktorých sa morská voda spracúva na pitnú. V auguste ropa ešte stále plávala na hladine a odborníci upozorňovali, že na uzatvorenie poškodených ropných veží potrebujú ďalšie dva mesiace.