Námorné ropné katastrofy

Ropa na morských plážach, automobilové výfukové plyny, emisie z tovární a elektrární, odpadu a mnoho ďalších odpadov. Znečisťovaniu nezostal ušetrený žiadny kúsok našej Zeme nech na pevnine, v ovzduší alebo na mori. Znečisťovanie a iná devastácia životného prostredia sprevádzali ľudstvo od samého vzniku civilizácie Problémy v oblasti životného prostredia sa veľmi rýchlo prehĺbili po 2. svetovej vojne vďaka prudkému rozvoju hospodárstva.
Z pomedzi všetkých druhov znečisťovania prírody má na tomto probléme výrazný podiel aj znečisťovanie morí. Najčastejšie dochádza ku znečisťovaniu mori pri úniku ropných látok pri námorných katastrofách.

ROPNÉ ZNEČISTENIE...

Ropa je zmes nízkomolekulárnych a vysokomolekulárnych uhľovodíkov, z ktorých sa destiláciou dostáva petroléter, benzín, petrolej a plynový olej. Zostáva mazut, ktorý sa používa na vytápanie kotlov. Máloktorá ekologická katastrofa má tak dramatická priebeh ako rozsiahle úniky ropy do mora. Pretože hlavné zdroje ropy ležia mimo ťažiska priemyselnej výroby, dopravuje sa potrubím alebo cisternovými loďami (tankermy). Podľa odhadov odborníkov uniká pri normálnom používaní lodí a pri čistení nádrží do mora 33 tisíc ton ročne. To je už množstvo, ktoré je pre morské organizmy obrovskou záťažou. Ďalšie ropné znečistenie prináša aj samotná ťažba.

Znečistenie morí ropnými látkami nie je vôbec výnimočné. Až 2/3 povrchu svetového oceánu je pokrytá tenkou vrstvou ropy, pretože k zamorovaniu ropou prichádza denne. Spôsobuje vyhubenie celých kolónií rýb a vtákov, ničenie celých pobreží. Nafta zamoruje potravu a otravuje každého živočícha kto ju zje. Vtákom nasakuje perie ropou, znemožňuje im lietať i žiť.

K znečisťovaniu dochádza stroskotávaním stále väčších supertankerov s obrovskými nádržami. Časté havárie obrovských tankerov sú spôsobené niekoľkými okolnosťami. Supertankery sú príliš ťažkopádne a majú veľmi dlhú brzdnú dráhu, a tak stroskotávajú ľahšie než menšie lode. Až do päťdesiatich rokov boli cisternové lode či tankery neveľkých rozmerov, a tak ich stroskotanie nemohlo príliš ohroziť morské organizmy. Nádrže tankerov sú vymývané na šírom mori a všetky nečistoty sú doň vyplavované. Zodpovednosť a zdravý úsudok chýba kapitánom lodí, ktorý jednajú aj proti zákonom pod vplyvom vlastnej ziskuchtivosti a hlúposti. Avšak všetci ich prácu finančne podporujeme. Znečistenie samotnou dopravou predstavuje 28%. Zvyšných 72% pochádza z nezákonných a neohľaduplných návykov a činov aj pánov kapitánov.

Stroskotávanie tankerov je nočná mora planéty. Obrovské supertankery majú veľmi dlhú brzdnú dráhu sú ťažkopádne, zle ovládateľné, konštruované iba pre krátkodobý ekonomický zisk na úkor bezpečnosti.

Obrovské množstvá ropy sa dostáva do morí cestou riek, ktoré sú znečistené napr. starými olejmi z automobilov, odpadmi z priemyslu a dopravy.

Všetky tieto ľudské činy majú obrovský dosah na morskú faunu a flóru. Iba na britskom pobreží v sedemdesiatych rokoch našli 40 000 vtákov zasiahnutých ropou. Najohrozenejšie sú práve vtáky. Pri svojich preletoch nad hladinou hľadajú na oddych pokojnú hladinu. Ropná škvrna vyvoláva ilúziu kľudnej hladiny. Keď však vtáky na ňu pristanú nasiaknu ropou a už vzlietnuť nemôžu, tak hynú. Keď nasiaknu iba málo, pri odstraňovaní ropy z peria sa ňou otravujú. Premastené perie tiež stráca izolačnú schopnosť a vtáky sú potom podchladené. Ryby sú tiež otravované ropou a tiež aj živočíchy ktoré sa nimi živia. Ropa na pobrežiach veľmi škodí vzácnym tuleňom. Otrávené zvieratá sú požierané aj suchozemskými preto sú dôsledky znečistenia katastrofálne pre celú planétu.

VEĽKÉ KATASTROFY...

16.1.2001 Ropa ohrozila nádherné Galapágske ostrovy:
Ropné produkty sa dostali do mora z havarovaného tankera Jessica pri brehoch Galapág pri ostrove San Cristóbal. Je to vážne ohrozenie živočíchov a rastlín, ktorých tam žije niekoľko druhov. Tanker dňa 16. januára 2001 narazil do skaly vinou kapitána, ktorý priznal svoju chybu pri navigácii tankeru. Spôsobil tak obrovskú ekologickú katastrofu. Presne 600 000 t ropy a 300 000 ton ťažkého vykurovacieho oleja sa dostala do mora 21. januára. Únik s poškodeného tankeru nastal až 6 dní po havárii v dôsledku silných prílivových vĺn mora. Náklad tankera bol určený pre miestne výletné lode a spoločnosť Petrocomercial. Táto ekologická katastrofa ohrozuje 50 000 živočíšnych druhov, z toho 20 000 druhov sa vyskytuje iba v tejto oblasti. Najviac ohrozené sú vtáky, tulene a leguány živiace sa riasami na morských skalách, ktoré sú však zamorené mazutom.
Ropná škvrna zasiahla juhovýchod najväčšieho ostrova Isabella kde žije 10 000 obrovských korytnačiek. Ostrov o rozlohe 4 588 km2 zasiahla r.š. na území kde žijú najmä leguány a uškatce, našťastie žiadna korytnačka. Podľa ministerstva životného prostredia Ekvádoru havária zatiaľ nespôsobila najhoršiu katastrofu. Havárii však už padli za obeť pelikány a uškatce, ktoré zasiahli ropné produkty.

Ochranári zachránili asi 50 zvierat, miestny jedinečný ekosystém nepodľahol ešte skaze, narušili sa však jemne rovnovážne prírodné vzťahy. Riziko poklesu ropy na dno a zničenie podmorskej fauny a zásob potravy pre morské živočíchy však naďalej trvá ! Závislé od toho sú žraloky, leguány, uškatce živiace sa riasami. 27. januára sa ropná škvrna rozfúkala a tak nezasiahla ostrov Isabella vo väčšej miere. Vplyvom morských prúdov sa však ropa presunula viac do súostrovia. Zasiahnutý je aj ostrovček Floreana.

19.3.2001 Buenos Aires, Argentína :
Mohutné dve explózie na ropnej plošine v mori neďaleko Brazílie vážne poškodili plošinu, tá sa potápa do mora. Prvý výbuch pri chybe, druhý pri požiarnej akcii, zlomený jeden podperný stĺp, celá plošina sa potápa. hrozí, že z jej nádrží unikne pri potopení do mora až 1 500 000 litrov benzínu a ropy Obetou sú 2 ľudia a 8 je nezvestných. Vytečenie takého množstva ropy do mora by znamenalo obrovskú katastrofu z nevyčísliteľnými následkami pre miestnu oblasť. Príčiny nie sú zatiaľ známe. Prebehla akcia záchranárov, ktorý plošinu nadvihli 4000 tonami stlačeného dusíka. Prestala sa potápať. Boli plány udržať ju nad vodou stlačeným kyslíkom. O niekoľko hodín sa však plošina začala opäť potápať! Riziko katastrofy preto opäť akútne. Majiteľ ropnej plošiny je spoločnosť Petrobras.


21.3.2001 Rio de Janeiro, Brazília :
Najväčšia ropná plošina na svet, ktorá sa začala po expolózii potápať sa už potopila. Záchranárske práce, ktoré je chceli udržať nad vodou sa nevydarili. 33 000 tonová plošina so 1 500 000 litrami ropy na palube sa potopila a ropa začala unikať.
Na elimináciu katastrofy vyslala do oblasti spoločnosť Petrobras záchranné lode s najmodernejšou technikou, takže by šíreniu ropnej škvrny mohli zabrániť, Malé škvrny sa zatiaľ už objavili. Enviromentálne organizácie celú kauzu monitorujú, zatiaľ je všetko pod kontrolou. Ekologická katastrofa by to nemala byť. 9.máj 2001 Washington, USA :
Americký prezident Geroge Bush začína valcovať ohrozené prírodné územia. Po jednostrannom vypovedaní kjótskeho protokolu o znižovaní emisií, prichádza ďalší veľký prešľap administratívy amerického prezidenta. Rozhodli sa totiž na území prírodnej rezervácie(!) ťažiť ropu! To znamená ťažkú mechanizáciu do panenského územia, s obrovskými negatívami, ktoré to prináša. Potrebné budú ropné veže a potrubie na prepravu. Obrovské riziko pre miestnu krajinu tu je aj možnosť havárie! Strach pomyslieť, ale je to realita!

Havária tankera Amoco Cadiz:
V marci 1978 uprostred víchrice plával Lamanšským prielivom ropný tanker Amoco Cadiz.

V mohutných vlnách zlyhalo riadenie lode. Tankeru prišiel na pomoc vlečný čln, aby ho vzal do vleku, no vlečné lano sa pretrhlo. Prúd unášal loď ku skalám a tá sa rozpolila po prudkom náraze. Z vraku sa vylialo do mora viac ako 295 miliónov litrov ropy. Ropa unášaná prílivom pokryla pláže zapáchajúcou čiernou penou. Tisíce vtákov uhynulo, na pobrežie boli vyplavené kopy mŕtvych rýb. Trvalo niekoľko mesiacov, kým Lamanšský prieliv opäť vyhlásili za čistý.

Výbuch ropnej veže Ixtoc:
3. júna1979 došlo k výbuchu na ropnej veži Ixtoc pri Yucatánskom polostrove v Mexickom zálive. Pokusy zastaviť prúd ropy zlyhali a situácia sa vymkla spod kontroly. Začiatkom augusta sa mastná škvrna ropy v dĺžke 640 km pohybovala smerom k juhovýchodnému pobrežiu Texasu. Podľa konečného odhadu sa pri tomto najväčšom úniku ropy na svete vylialo do mora viac ako 800 miliónov litrov ropy.
Úsilie zachytiť ropnú škvrnu a zabrániť, aby sa dostala k pobrežiu, komplikovali dva faktory. Za prvé neustála zmena vetra. Za druhé ropa bola natoľko ťažká, že klesla pod hladinu mora. V dôsledku tohto sa ťažšie zisťoval jej pohyb, pričom ropa podplávala bariéry, ktoré rozmiestnili na hladine v úsilí o jej zachytenie. Napokon boli škody menšie, ako sa predpokladalo, i keď účinky tejto havárie na ryby a morské vtáctvo boli katastrofálne.

Výbuchy na ropných poliach Nowruz:
V roku 1983 ropné pole Nowruz pri iránskom pobreží stíhala jedna katastrofa za druhou. Vo februári začala z ropnej veže, do ktorej narazila loď, unikať ropa. Irak, ktorý viedol vojnu s Iránom, vyhodil 2. marca do vzduchu ďalšiu vežu. Dovedna bolo v boji poškodených až osem ropných veží.
Neľútostná vojna medzi Iránom a Irakom znemožnila opraviť vrtné veže. Zvyšok sveta sa bezmocne prizeral, ako do mora vyteká 1 117 000 litrov ropy denne a pokrýva pobrežie Perzského zálivu hrubou vrstvou lepkavej čiernej hmoty. Koncom apríla už pokrýval ,,ropný koberec“ cez 20 tisíc km2 Perzského zálivu. Účinky katastrofy na voľne žijúce živočíchy boli zdrvujúce. V dôsledku katastrofy vznikol aj akútny nedostatok vody, lebo vládne orgány museli uzatvoriť zariadenia na čistenie vody, v ktorých sa morská voda spracúva na pitnú. V auguste ropa ešte stále plávala na hladine a odborníci upozorňovali, že na uzatvorenie poškodených ropných veží potrebujú ďalšie dva mesiace.

Predstavitelia Svetového fondu na ochranu voľne žijúcich zvierat vyhlásili, že obnova vôd Perzského zálivu do normálneho stavu potrvá tridsať rokov.
Medzi živočíchmi, ktoré uhynuli po výbuchoch ropných veží Nowruz, boli korytnačky, delfíny a morské hady. Druh, ktorého sa katastrofa dotkla najvážnejšie, bol dugong, cicavec živiaci sa morskými chaluhami. Svetový fond na ochranu voľne žijúcich zvierat oznámil, že v júli 1983 uhynula v perzskom zálive takmer celá populácia dugongov.

Piper Alpha:
Ropná vež Piper Alpha spoločnosti Occidental Petroleum stála v Severnom mori, 193 km východne od škótskeho mesta Wick. 6. júla 1988 bolo na plošine 227 pracovníkov. Okolo polnoci vežou otriasol výbuch. Pracovníci rozbehli starostlivo nacvičený havarijný postup, ale o desať minút nastala ďalšia explózia. Unikajúci plyn posunul horiacu ohňovú na výrobnú plošinu a plamene šľahali do výšky 150 m. Mnohí robotníci poskákali z výšky 60 m do mora, no vtedy už horela aj voda.
Posádky záchranných vrtuľníkov a člnov dokázali zázraky, čo sa týka hrdinstva a navigácie, keď sa priblížili k horiacej veži, aby zachránili tých, čo zostali nažive, ale nasledujúci deň aj tak museli oznámiť, že 157 pracovníkov ropnej veže Piper Alpha prišlo o život.
Katastrofa v roku 1988 nebola prvým nebezpečenstvom, ktoré ohrozilo ropnú vež Piper Alpha. Štyri roky predtým si výbuch na veži vynútil náhlu evakuáciu 175 pracovníkov vrtuľníkom.

Únik ropy z tankera Exxon Valdez:
24. marca 1989 o 21.00 sa obrovský supertanker Exxon Valdez plavil z Aljašky s plným nákladom ropy. Tanker Exxon Valdez mal iba tri roky a bol vybavený najmodernejšími navigačnými prístrojmi. Kapitán lode dobre poznal aljašské vody. Napriek tomu tri hodiny po vyplávaní na more tanker uviazol na skalách a uniklo 50 miliónov litrov ropy. Vyliata ropa pokryla 1 300 km štvorcových morskej plochy, obmyla 1 300 km pobrežia. Pokusy odstrániť ropu sťažoval oneskorený začiatok prác, veľká vzdialenosť miesta havárie a zamrznutá zem. Až 30 000 morských vtákov, ďalších cicavcov a nespočetného množstva rýb zahynulo strašnou smrťou v priebehu niekoľkých dní po katastrofe. Zničená bola aj zem, ktorá slúži ako pastvina tisícom sťahovavých vtákov, prechádzajúcich Aljaškou dva razy do roka.
Čo bolo dôvodom havárie tankera Exxon Valdez? Na základe vyšetrovania sa zistilo, že kapitán dostal od prístavných úradov vo Valdeze povolenie na zmenu kurzu v dôsledku rizika výskytu ľadovcov v tejto oblasti. V zmätku pri stanovovaní nového kurzu loď uviazla na skalách.

ODSTRAŇOVANIE NÁSLEDKOV...

Odstraňovanie následkov ropného znečistenia je veľmi nákladné a komplikované. V porovnaní z ostatným znečistením je plošne obmedzené avšak z ďaleko väčšími dôsledkami na prírodu.

Aj najmodernejšie technológie závisia od počasia a teploty vody. Rozbúrené more rozdrobuje škvrnu, alebo vytvorí penu, ktorá sa veľmi zle rozkladá. Na kľudnej hladine pomáhajú zábrany vlečené loďami, umožňujú kontrolu ropnej škvrny. Po odčerpaní maximálneho množstva nastupuje samočistiaca schopnosť Prírody rozkladom ropy na jednoduché chemické zlúčeniny. No aj tak zvyšky v oceáne sú veľké, pretože človek neustále túto úžasnú schopnosť prírody oslabuje. Ekológom pomáhajú kontrolné lietadla monitorujúce mieru znečistenia no aj znečisťovateľov, lode z ktorých ropa uniká. Niektoré lietadlá sú schopné rozoznať typ znečistenia a umožňujú nasadenie najúčinnejšieho prostriedku. V jednom roku sa odčerpáva až 100 000 ton ropy iba zo Severného mora.


ZAUJÍIMAVOSTI:

Na hladine svetového oceánu preváža ropu asi 2000 tankerov, čo je asi o 1000 menej ako v roku 1977, keď bol ich počet najvyšší. Dnešné tankery sú však väčšie ako v minulosti. Nebezpečenstvo vážneho znečistenia životného prostredia v prípade havárie je preto vyššie.
Odborníci na ochranu životného prostredia tvrdia, že každoročne sa do svetového oceánu vypúšťa asi 3500 miliónov litrov ropy. Najväčšími znečisťovateľmi sú zväčša ropné tankery, ktoré si v mori umývajú nádrže, alebo z nich ropa uniká po havárii. Dôsledky takýchto nehôd sú obrovské a vyžadujú si značné finančné náklady na čistenie. Vždy pri havárii tankera alebo ropnej plošiny uhynie veľké množstvo živočíchov i rastlín. No môžeme sa uspokojiť, lebo vedci predpokladajú, že éra ropy v najbližších 100 rokoch skončí a ľudstvo bude musieť hľadať nové spôsoby nahradenia ropy ako paliva a dúfajme, že nové palivo, ktoré nahradí ropu, nebude natoľko znečisťovať životné prostredie ako ropa dnes v dôsledku svojho zložitého spôsobu prepravy a občasnej nehodovosti ropných vrtov, alebo veží. Tiež môžeme veriť v to, že nové palivo nebude podobne znečisťovať ovzdušie ako ropa pri jej terciálnej premene v motoroch automobilov, ako napríklad využitie solárnej energie a iných ekologických zdrojov. V skutočnosti môže koniec éry ropy priniesť aj katastrofu v podobe prehĺbenia hospodárskej zaostalosti krajín tretieho sveta, ale i ekologické problémy, v takom prípade, ak by sa na pohon dopravných prostriedkov začali používať malé jadrové reaktory, čo by vyvolalo problémy s uskladňovaním vyhoreného jadrového paliva.