Vo vodách hemžiacich sa inými drobnými vodnými živočíchmi môže dať gambúzia prednosť im pred larvami komárov. Keď gambúzie vypustili ako prevenciu proti malárii do austrálskych riek, táto rýchlo rozmnožujúca sa ryba vytlačila niektoré pôvodné druhy rýb.

Úmyselné zavedenie nové druhu do prostredia v Ktorom nemá prirodzených nepriateľov, môže mať pre miestne pre miestne obyvateľstvo hrozné následky. Mnohé druhy sa totiž časom pravdepodobne vymyknú kontrole. Austrálsky farmári si museli s podobnými problémami poradiť viackrát a zvyčanie ich riešili dovezením predátora odinakiaľ.
Opuncie, ktoré z Ameriky, do Austrálie priviezli v 19. storočia pestovali sa ako okrasné rastliny alebo vytvárali prirodzenú ohradu pre stáda dobytka. Keďže v novom prostredí nemali svojho prirodzeného nepriateľa moru kaktusovú, výborne sa im darilo a v 20. rokoch minulého storočia už ich porasty pokrývali rozsiahle časti pastvín.
Austrálčania sa snažili napraviť tento stav introdukciou mory kaktusovej z Argentíny a založiť jej kolónie v Austrálii. Mory vypustili na porasty sukulentov v roku 1925, a keď sa larvy začali prehrýzať rastlinami, opuncie vädli a hnili. V roku 1929 bola už väčšina porastov opuncii vyhubená obnovilo sa asi 24 miliónov hektárov pastvín. Obyvatelia Austrálie prirodzenou cestou vyriešili aj ďalší problém, ktorý spôsobil dovezený dobytok. Kravský trus sa začal hromadiť pretože ho miestne saprofágne druhy hmyzu, ktoré boli prispôsobené skôr na malý trus kengúr, nevedeli spracovať. Pod nánosom kravského trusu zatiaľ na pastvinách hynuli trávy a rozmáhali sa buriny. Tie pre dobytok neboli požívateľné, ale darilo sa bodavým dvojkrýdlovcom. Z toho dôvodu doviezli do Austrálie v roku 1968 africké skarabeusy, ktorých larvy sa živia trusom dobytka. Avšak tie ohrozovali ropuchy veľké, takisto introdukovaný druh. Ropuchy sa v noci zhromažďovali okolo čerstvých kravincov a čakali na chrobáky. Jedna ropucha dokázala za noc zožrať až osemdesiat chrobákov. Prirodzená rovnováha rastlinných spoločenstiev sa postupne obnovovala.