Takéto rozloženie návštevnosti je z hľadiska ochrany prírody národného parku výhodné, pretože splav rieky a trasa turistického chodníka sú situované tak, že nie je možný rozptyl návštevníkov do okolitého prírodného prostredia, a tak nedochádza na jeho území k takým výrazným negatívnym javom ako v iných národných parkoch. Ostatné turistické chodníky, ktorých dĺžka je 27 km, turisti využívajú minimálne, takže sa na nich a v ich bezprostrednom okolí neprejavuje negatívny vplyv turistiky. Táto situácia sa však mení vplyvom rozvoja cestovného ruchu a realizácie peších hraničných turistických priechodov s Poľskou republikou (napr. hr.priechod medzi obcou Lesnica a mestom Szczawnica, ktorý je v činnosti od 13. októbra 1996). Zriadením tohto priechodu sa výrazne predĺžila letná turistická sezóna a úplne zaniklo obdobie pokoja v Pieninách mimo letnej turistickej sezóny. Otvorením takto koncipovaného turistického priechodu stúpla návštevnosť v NPR Prielom Lesnického potoka zo 700 návštevníkov na 1 900 návštevníkov denne počas letnej turistickej sezóny a mimo sezóny sa sporadická návštevnosť zmenila na 300 prechodov denne. V NPR Prielom Dunajca okrem nárastu pešej turistiky zaznamenali aj nárast cykloturistiky z ojedinelých prejazdov na 200 až 300 prejazdov denne. Hlavná turistická atrakcia v území národného parku - splav rieky Dunajec na pltiach - v podstate okrem dopravy lodí na nákladných autách cez NPR Prielom Lesnického potoka - neprináša žiadne výrazné negatíva okrem toho, že v určitých denných špičkách je na vode neúnosne veľa plavidiel. V záujme zachovania tradícií a trvalého rozvoja vodnej turistiky na rieke sa z pohľadu národného parku javí nevhodné zavádzanie ďalších nových aktivít turistického ruchu ako športového potápania, pontónového splavovania rieky (rafting) a pod. V ochrannom pásme národného parku nie sú v súčasnosti s výnimkou oblasti Osturne žiadne problematické trendy rozvoja turistického ruchu. Na spomínanom území sú problémy v súvislosti so zberom lesných plodín a húb. V tomto katastrálnom území, ktoré má výmeru okolo 3 000 ha, sa počas letných mesiacov sústreďujú okrem obyvateľov Zamaguria zberači z celého územia severného Spiša. Okrem úplného vydrancovania trofickej základne niektorých živočíšnych druhov dochádza tu k mohutnému zašľapávaniu a ničeniu pôdneho krytu a k tvorbe degradovaných spoločenstiev. Sú tu však možnosti rozvoja najmä vidieckej turistiky a agroturistiky hlavne v súvislosti so zachovaním poľnohospodárskej krajiny, ľudovej architektúry, ale i z pohľadu odťaženia samotného územia národného parku. Na záver možno konštatovať, že rozvojom aktivít cestovného ruchu v území Pienin najmä na poľskej strane je možné v budúcnosti očakávať kolízne problémy v našom najmenšom, ale i najmalebnejšom národnom parku.