Kyslé dažde a ovzdušie

Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Ich vznik spôsobuje intenzívne spaľovanie fosílnych palív bohatých na obsah síry a dusíka - oxid siričitý, najmä hnedého uhlia(lignit) a taktiež aj automobilové výfukové plyny obsahujúce oxidy dusíka. Hoci existujú aj prírodné zdroje emisií týchto oxidov (vulkanická činnosť, rozklad organizmov), viac ako 90% emisií síry a 95% emisií dusíka vznikajúcich v Severnej Amerike a Európe má pôvod v ľudskej činnosti. Významným faktorom je aj kyselina chlorovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC. Tieto kyslé substancie sa potom dostávajú do atmosféry, kde sa spájajú s vodou. Po reakcii s vodou v ovzduší, sa tieto zlúčeniny menia na slabé kyseliny sírové a dusičné, ktoré padajú na zem v podobe kyslého dažďa alebo snehu a dostávajú sa do pôdy, poškodzujú rastlinné porasty a budovy, a hubia život v riekach. Kyslé aerosóly škodlivo pôsobia aj na človeka. Dostávajú sa do dýchacích ciest, dráždia sliznice a tak uľahčujú vstup infekciám do pľúc. Bežná dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Má pH faktor 5,O až 5,6.
Na niektorých miestach Zeme je pH kyslého dažďa veľmi kyslé, porovnateľné s pH octu. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 1,O do 5,O.
Chemickú reakciu vzniku kyslých dažďov je možné zapísať nasledovne:

SO2 + NO + H2O = Kyslý dážď

Kyslé dažde sú schopné pohybovať sa na veľké vzdialenosti. Z toho dôvodu existuje Európska sieť kontroly a vyhodnocovania
pohybu sírnych zložiek na veľké vzdialenosti, ktorá kontroluje emisiu týchto produktov. To isté platí aj pre amoniak. Zásluhou tejto kontroly sa emisie od r. 1985 do r.1995 znížili o 9%. V prírode ničia kyslé dažde lesy, pôdu, organizmy a ohrozujú vodný život v jazerách a riekach.

· rastlinstvo, lesy citlivé sú najmä ihličnaté. Zdravé ihličnaté stromy strácajú svoje ihličie po 6 - 8 rokoch, choré už po 2 - 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie.
Potom klesá aj odolnosť stromov voči chorobám. Výrazne sa zvyšuje účinok prirodzených záťaží, napr. obdobie sucha, mráz alebo napadnutie škodcami, ktoré za normálnych podmienok škodia stromom menej. Dokonca ani arktické ovzdušie sa nevyhlo znečisteniu. Kyslé dažde poškodzujú u rastlín korene i listy, čo nepriaznivo ovplyvňuje obsah vody a živín, a znižuje sa ich fotosyntéza a rast.

Oxid siričitý môže prenikať cez prieduchy listov. S vodou, ktorá sa nachádza v rastlinných tkanivách, môže tvoriť kyselinu siričitú. Tá poškodzuje bunky a rastlinné farbivo - chlorofyl - dôležité pre fotosyntézu.

· z pôdy vyplavujú mnohé mikroprvky (napr. vápnik, mangán, sodík, draslík) a baktérie, čím sa výrazné zhoršuje jej kvalita a aj kvalita vodného prostredia. Môžu však extrahovať z pôdy do vodného prostredia aj toxické prvky( napr. hliník, med, ortuť, olovo, nikel, berýlium, cín). Takto otrávená voda potom výrazné zasahuje do prírodných ekosystémov. Nie všetky pôdne lokality však reagujú rovnako na kyslé dažde. Niektoré lokality
s alkalickou pôdou pomerne dobre znášajú kyslé dažde, alkalická pôda pôsobí ako neutralizátor. Ak jazera čí rieky nemajú vo svojom okolí alkalické pôdy, stavajú sa veľmi rýchlo mŕtvymi.

· baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Takto sa pôda obohacuje o látky, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre živočíchy. Potravinový reťazec sa pretrhne. Povrchové kontinentálne vody mávajú pH
v rozmedzí 6,5- 8,5. V kyslých vodách pri pH 5,0 sa nevyvíjajú zárodky obojživelníkov a hynú aj dospelé jedince. Pri pH 5-6 sa nerozmnožujú až hynú viaceré druhy rýb, dafnie aj mäkkýše. Mnoho vtákov sa živí rybami. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embrya sa nevyvíjajú.

· jazerá, rieky a ostatné povrchové toky kyslé dažde po tom ako dopadnú na pôdu, sú odnášané vodou do jazier a vodných tokov. V zakyslenej vode postupne vymiera fytoplanktón, preto je aj voda postihnutých jazier až neprirodzene priehľadná - čistá. Väčšina živých vodných organizmov - zvierat i rastlín - nie je schopná tolerovať zvýšené úrovne kyslosti vody. Postupne sú otravované škodlivými látkami, ktoré kyslé dažde vymývajú z pôdy. Na mnohých miestach sveta je dnes pozorované viditeľné odumieranie živých organizmov vo vodách riek a jazier. Príkladom sú tisícky jazier v Škandinávii bez akejkoľvek známky života, či už rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Počas niekoľkých desaťročí boli tieto jazerá systematicky okysľované kyslými dažďami, ktoré pochádzali z Anglicka, Škótska a Východnej Európy.

· V mestách ničia kyslé dažde stavby, fasády budov a sochy.

Ku kyslým dažďom v mestách najviac prispieva mestská doprava.
Materiály ako sú kameň, rôzne nátery a maľby alebo iné štruktúry, vrátane kovov, sú nimi poškodzované alebo často úplne zničené. Kyslé dažde doslova pomaly “požierajú” materiál až pokiaľ sa úplne nerozpadne. Stavebné materiály sa tak začínajú rozdrobovať, kovové konštrukcie korodujú, farby v maľbách miznú a na skle sa usadzujú inkrusty. Na mnohých miestach sveta boli takto zničené stavebné pamiatky, ktoré v minulosti prežili stáročia, ale neprežili posledné desaťročia. Príkladom môže byť katedrála Sv. Pavla v Londýne, ktorej kamenné múry boli “rozožraté” kyslými dažďami. V Ríme bola Michelangelova socha Marka Aurélia odstránená z verejného priestranstva, aby bola uchránená pred pôsobením vzdušného znečistenia.

· kyslé dažde ovplyvňujú v určitej miere aj ľudské zdravie.
Zložky potrebné na život človeka sú ovplyvňované kyslým spádom a vplývajú tak na kvalitu ľudského zdravia. Väčšina medzinárodných štúdii poukazuje na to, že existuje závislosť medzi znečistením a dýchacími problémami v citlivej časti ľudskej populácie, kam patria napr. deti, starší a chorí lúdia. Kyslé dažde taktiež robia niektoré toxické prvky ako sú hliník, med a ortuť rozpustnejšími, čím sa tieto škodliviny ľahšie dostavajú do ľudského organizmu. Podľa správy U.S. Office of Technology Assessment kyslé dažde spôsobujú v USA približne 50 tisíc úmrtí ročne.