Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Ich vznik spôsobuje intenzívne spaľovanie fosílnych palív bohatých na obsah síry a dusíka - oxid siričitý, najmä hnedého uhlia(lignit) a taktiež aj automobilové výfukové plyny obsahujúce oxidy dusíka. Hoci existujú aj prírodné zdroje emisií týchto oxidov (vulkanická činnosť, rozklad organizmov), viac ako 90% emisií síry a 95% emisií dusíka vznikajúcich v Severnej Amerike a Európe má pôvod v ľudskej činnosti. Významným faktorom je aj kyselina chlorovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC. Tieto kyslé substancie sa potom dostávajú do atmosféry, kde sa spájajú s vodou. Po reakcii s vodou v ovzduší, sa tieto zlúčeniny menia na slabé kyseliny sírové a dusičné, ktoré padajú na zem v podobe kyslého dažďa alebo snehu a dostávajú sa do pôdy, poškodzujú rastlinné porasty a budovy, a hubia život v riekach. Kyslé aerosóly škodlivo pôsobia aj na človeka. Dostávajú sa do dýchacích ciest, dráždia sliznice a tak uľahčujú vstup infekciám do pľúc. Bežná dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Má pH faktor 5,O až 5,6.
Na niektorých miestach Zeme je pH kyslého dažďa veľmi kyslé, porovnateľné s pH octu. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 1,O do 5,O.
Chemickú reakciu vzniku kyslých dažďov je možné zapísať nasledovne:
SO2 + NO + H2O = Kyslý dážď
Kyslé dažde sú schopné pohybovať sa na veľké vzdialenosti. Z toho dôvodu existuje Európska sieť kontroly a vyhodnocovania
pohybu sírnych zložiek na veľké vzdialenosti, ktorá kontroluje emisiu týchto produktov. To isté platí aj pre amoniak. Zásluhou tejto kontroly sa emisie od r. 1985 do r.1995 znížili o 9%. V prírode ničia kyslé dažde lesy, pôdu, organizmy a ohrozujú vodný život v jazerách a riekach.
· rastlinstvo, lesy citlivé sú najmä ihličnaté. Zdravé ihličnaté stromy strácajú svoje ihličie po 6 - 8 rokoch, choré už po 2 - 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie.
Potom klesá aj odolnosť stromov voči chorobám. Výrazne sa zvyšuje účinok prirodzených záťaží, napr. obdobie sucha, mráz alebo napadnutie škodcami, ktoré za normálnych podmienok škodia stromom menej. Dokonca ani arktické ovzdušie sa nevyhlo znečisteniu. Kyslé dažde poškodzujú u rastlín korene i listy, čo nepriaznivo ovplyvňuje obsah vody a živín, a znižuje sa ich fotosyntéza a rast.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie