Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Odpadové hostpodárstvo
Dátum pridania: | 14.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | duky3 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 270 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 16.4 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 27m 20s |
Pomalé čítanie: | 41m 0s |
Žiaľ nie všetok odpad sa dá recyklovať, no a skládky nemôžu fungovať donekonečna. Preto by mal každý človek triediť odpad sám doma. Biologický odpad, čiže zvyšky potravín a tak, dávame do hnojiska. Odovzdávaním plastov, skla a papiera sa veľkosť toho čo vyhodíme do kontajnera zníži možno až o tretinu. Samozrejme dá to trochu práce a je pravda, že je ľahšie netriediť nič, veď sme si za odvoz odpadu zaplatili mestu. No ak by sme takto hovorili všetci, nedalo by sa tu ani žiť. Vedeli by ste si predstaviť, že na každom kroku by boli smeti?
Kam s ním? Táto otázka trápi v dnešnej dobe nejedného ekológa. Skladovanie či znovu využitie niektorých odpadových surovín je veľmi dôležitá problematika dneška. Tento problém je starý ako ľudstvo samo. Asi najstaršia zachovaná skládka na svete leží pri francúzskom meste Solutré. Pred asi 40000 rokmi sa v okolí utáborili pravekí lovci. Pasienky tu končia strmým zrázom, pod ktorým sa našla rozsiahla, až 2 a pol metra hrubá vrstva kostí divokých zvierat. Ležia tu pozostatky asi 100 000 zvierat, čo je asi ročná spotreba potravín priemerného okresného mesta. Každý živý organizmus niečo prijíma a zbytky vylučuje. Odpad je prirodzená vec, ktorá v prírode tvorí súčasť cyklu života. Spočiatku ľudia odhadzovali odpad, kde sa im zachcelo. Bolo ich oveľa menej a nevyrábali nič trvanlivejšieho ako sama príroda. Zmena nastala, keď sa ľudia začali sťahovať do miest. Prebytky a zbytky sa stále viac hromadili na jednom mieste, výroba bola stále väčšia a väčšia. Skládky vznikli ako prirodzený dôsledok vývoja. Pokiaľ fungoval prirodzený rozklad, príroda upratovala sama. Kolaps prišiel v 60 rokoch 20. storočia. Produkcia odpadov začala prudko rásť. Príčinou bol hlavne vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie miest a masové používanie plastov. Napríklad PVC (polyvinylchlorid) sa používa na výrobu vodozdorných potrubí, tašiek, vreciek, pršiplášťov, záhradných hadíc.. Polyetylén slúži na výrobu plastových smetiarov, plastových fliaš a iných potravinových obalov. Z polystyrénu sú jednorázové misky, poháriky, obaly.. Nylon sa používa na výrobu odevov, kobercov, rybárskych sietí a tak ďalej. A čo spravíme, keď nám tieto veci prestanú slúžiť? Načo nám sú prázdne nezálohované fľaše? No, vyhodíme ich! Prírodné materiály ako drevo sú biologicky rozložiteľné. Keď ich vyhodíme, zhnijú. Väčšina syntetických materiálov ako napr. vyššie uvedené plasty, znečisťujú prírodu, lebo sa rozkladajú dlhé roky.. Pre porovnanie, v roku 1950 pripadalo na jedného človeka 0,5mł odpadkov.
Zdroje: Annabel Craigová a Cliff Rosney: DETSKÁ VEDECKÁ ENCYKLOPÉDIA, David Koubek: GLOBÁLNÍ SKLÁDKA, časopis Quo, číslo 6, ročník 1997, strany 70-74, Adolf Petrů: ODPADY V PŘÍRODNÍM PROSTŘEDÍ A VE VODNÍM HOSP., Steve Parker: ZEM A JEJ ČINNOSŤ, J.a P. Tolgyessy, M. Piatrik: OCHRANA PROSTREDIA V PRIEMISLE, Pavel Nováček, Mikulaš Huba: OHROZENA PLANETA, Karel Kudrna: BIOSFÉRA A LIDSTVO, Rastislav Lacko: EKONOMICKÉ PROBLÉMY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, František Švec: ČLOVĚK A PROSTŘEDÍ, Časopisy: ENVIROMAGAZÍN 96 č.7, 97 č.5, 98 č.6, 99 č.4