Štúdia z roku 1984 oznamuje, že u mužov (ale nie u žien) žijúcich v blízkosti miesta skládky Drake Superfund v Pennsylvánii, (USA), bol nadmerný výskyt rakovín močového mechúra, hoci nemohlo byť vylúčené, že pracovné expozície boli pôvodom týchto rakovín.

Štúdia z roku 1990 zistila zvýšený výskyt rakoviny močového mechúra v severozápadnom Illinois, (USA), kde skládka kontaminovala (znečistila) zdroj komunálnej vody trichlóretylénom, tetrachlóretylénom a inými chlórovanými rozpúšťadlami.

Štúdia Americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) z roku 1989 skúmala 593 skládok odpadu v 339 Amerických okresoch (krajoch), odhadujúc zvýšený výskyt rakoviny močového mechúra, pľúc, žalúdka a konečníka v okresoch s najvyššou koncentráciou skládok odpadu. Zvýšený výskyt leukémie bol oznámený v obci blízko čiernej skládky toxického odpadu v Severnom Porýní - Westfálsku, v Nemecku.
Štúdia detí s leukémiou vo Woburne, Massachusets, štatističky spojila (zlúčila) choroby so zásobami pitnej vody, ktoré boli kontaminované skládkou odpadu.

Leukémie a rakovina močového mechúra sú teda najbežnejšie oznamované rakoviny medzi obyvateľstvom žijúcim blízko skládok, čo podporuje nedávne zistenia v New Yorku. Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že bývanie v blízkosti skládok je zdraviu nebezpečné a nezáleží, či je to skládka tuhého komunálneho alebo nebezpečného odpadu. Skládky nebezpečného odpadu skladujú nežiadúce (nechcené) toxické zvyšky z výrobných procesov. Na druhej strane skládky komunálneho odpadu uskladňujú vyhodené výrobky, z ktorých boli mnohé vyrobené z toxických materiálov. Odpady vychádzajú z továrne zadným východom, zatiaľ čo výrobky vychádzajú predným vchodom, ale potom, čo sú zakopané v zemi, oboje - odpady aj výrobky vytvárajú veľmi podobné nebezpečenstvo pre prostredie, život v prírode a ľudí. Presakujúca voda (kvapalina) produkovaná vo vnútri týchto dvoch druhov skládok je chemicky identická.
Najbežnejšie oznamovaný dôsledok života v blízkosti skládok je nízka hmotnosť pri narodení a malá veľkosť u detí. Prvá pozorná štúdia tohto predmetu sa uskutočnila v Love Canal blízko Niagarských vodopádov, v štáte New York. V známej štúdii publikovanej v roku 1989 výskumníci zistili, že deti, ktoré žili prinajmenšom 75 % svojho života blízko Love Canal - smutne známej chemickej toxickej skládky - mali výrazne menšiu veľkosť ako deti, ktoré žili ďalej od skládky. Tieto výsledky obstáli dokonca aj po kontrolách hmotnosti pri narodení, sociálne - ekonomického postavenia a rodičovskej hmotnosti. Predchádzajúca štúdia (z 1984) ukázala, že deti, ktoré žili blízko Love Canal mali abnormálne nízku hmotnosť pri narodení. Nasledovný rok iná štúdia potvrdila nízku hmotnosť pri narodení u detí narodených rodičom žijúcim blízko Love Canal [12]. Zdá sa, že nezostávajú žiadne ďalšie pochybnosti o tom, že deti z Love Canal boli ohrozené vystavením 20.000 ton chemických odpadov zakopaných na ich zadných dvoroch. Tieto odpady tam zostávajú a rodiny, ktoré sa do domovov v Love Canal prednedávnom nasťahovali sú pravdepodobne tiež v nebezpečenstve. Štúdie detí, žijúcich blízko iných skládok potvrdili tieto zistenia.