Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Odpadové hostpodárstvo
Dátum pridania: | 14.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | duky3 | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 4 270 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 16.4 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 27m 20s |
Pomalé čítanie: | 41m 0s |
Štúdia rodín, žijúcich blízko skládky Lipari v New Jersey oznámili nízku hmotnosť pri narodení u detí narodených v rokoch 1971 - 1975, keď sa predpokladalo, že skládka vypúšťala najväčšie množstvo toxických látok do okolitého prostredia. Štúdia ľudí, žijúcich blízko skládky BKK v Los Angeleskom okrese, v Kalifornii - USA, z roku 1997 oznamovala značne zníženú hmotnosť pri narodení u detí narodených v čase, keď sa na skládke vykladalo najviac odpadu. Štúdia rodín, žijúcich blízko veľkej skládky tuhého komunálneho odpadu (Miron Quarry) neďaleko Montrealu, v štáte Quebec, (v Kanade), z roku 1995 zistila 20 % zvýšenie pravdepodobnosti nízkej pôrodnej hmotnosti u tých, ktorí boli vystavení plynom zo skládky najviac. Prinajmenšom päť štúdii oznámilo nálezy zvýšenej pravdepodobnosti vrodených porúch u detí, ktorých rodičia žijú blízko skládky. Vo Walese bola pravdepodobnosť vrodených chýb zdvojnásobená u rodín, žijúcich v blízkosti skládky Nant-y-Gwyddon.
Štúdia v oblasti San Franciska z roku 1990 zistila 1,5 násobné zvýšenie pravdepodobnosti vrodených chýb (poškodení) srdca a obehového systému novorodencov, ktorých rodičia žili v blízkosti skládky s tuhým komunálnym alebo nebezpečným odpadom. Štúdia 590 skládok nebezpečného odpadu v štáte New York z roku 1990 zistila 12 % zvýšenie výskytu vrodených chýb v rodinách žijúcich v okruhu míle od skládky.
Štúdia žien žijúcich v okruhu štvrť míle od skládky Superfund z roku 1997 odhalila dva až štvornásobne zvýšenú pravdepodobnosť, že narodené dieťa bude mať poškodenú nervovú trubicu alebo srdce.
Predbežná správa z roku 1997 zistila štatistický význačnú 33 % pravdepodobnosť vrodeného poškodenia detí, narodených rodinám žijúcim v okruhu (do) 3 km od ktorejkoľvek z 21 skládok v 10 európskych krajinách.
Výskumníci Londýnskej školy Hygieny a Tropickej Medicíny (London School of Hygiene and Tropical Medicine) prednedávnom znovu preskúmali 46 štúdii účinkov skládok na ľudské zdravie [21]. Usúdili, že "Skládky môžu, za určitých okolností predstavovať skutočné nebezpečenstvo." Taktiež podotkli, že presné mechanizmy nebezpečenstva zostávajú neznáme. Je najväčším nebezpečenstvom znečistenie vody alebo vzduchu ? To zatiaľ nik presne nevie. Ale dôkazy sa zdajú byť ohromujúce : žitie blízko skládky môže byť nebezpečné. Pokiaľ zostaneme spoločnosťou závislou na chlórovom priemysle a iných toxických technológiách, naše odpady budú toxické a miesta, kde ich zahrabávame budú zdraviu škodlivé ešte dlho do budúcnosti.
Efektívnejšie využitie odpadu:
Buď ich mažme uložiť na skládku tzv. regulovanú, alebo spáliť v spaľovni.
Zdroje: Annabel Craigová a Cliff Rosney: DETSKÁ VEDECKÁ ENCYKLOPÉDIA, David Koubek: GLOBÁLNÍ SKLÁDKA, časopis Quo, číslo 6, ročník 1997, strany 70-74, Adolf Petrů: ODPADY V PŘÍRODNÍM PROSTŘEDÍ A VE VODNÍM HOSP., Steve Parker: ZEM A JEJ ČINNOSŤ, J.a P. Tolgyessy, M. Piatrik: OCHRANA PROSTREDIA V PRIEMISLE, Pavel Nováček, Mikulaš Huba: OHROZENA PLANETA, Karel Kudrna: BIOSFÉRA A LIDSTVO, Rastislav Lacko: EKONOMICKÉ PROBLÉMY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, František Švec: ČLOVĚK A PROSTŘEDÍ, Časopisy: ENVIROMAGAZÍN 96 č.7, 97 č.5, 98 č.6, 99 č.4