Tretí prúd vody z jazera, rieky, alebo chladiacej veže sa využíva na kondenzáciu pary. Reaktorová tlaková nádoba je 15 m vysoká s 5 m priemerom, z hrúbkou stien 25 cm. Jadro obsahuje 82 t uránového oxidu obsiahnutého v tenkých korózii odolných tubách, založených v palivových zväzkoch. Vo vrúcom vodnom reaktore /BWR/, druhý typ LWR , vodný chladic môže vriet vo vnútri jadra pri menšom tlaku. Para, ktorá sa tvorí v reaktorovej tlakovej nádobe prúdi priamo do turbíny, tam sa kondenzuje, a potom pumpuje spät do reaktora. Hoci je para rádioaktívna, nedochádza k stretu tepelného výmencu medzi reaktorom a turbínou, a tým k zníženiu výkonnosti. Tak ako pri PWR, kondenzor chladiaci vodu má vlastný zdroj, ako napríklad jazero alebo rieka. Pocas práce, ale aj po vypnutí, velký 1000 megawatový (MW) reaktor ostáva rádioaktívny. Radiácia vyžarovaná pocas práce reaktora a zo štiepnych produktov po vypnutí, je absorbovaná v tenkých betónových štítoch okolo reaktora a primárneho chladiaceho systému. Ostatné bezpecnostné znaky obsahujú záchranné jadro, chladiace jadro pre prípad prehriatia a vo väcšine krajín aj velkú betónovú alebo ocelovú budovu, aby sa prípadný rádioaktívny únik nemohol dostat dalej. Reaktorový pohon
Nukleárne sústavy podobné PWR sú využívané na pohon velkých vodných plavidlách, akým je aj lietadlová lod USS Nimitz. Základná technológia PWR systému bola po prvý krát vyvinutá v US námornom reaktorovom programe pod vedením admirála Hymana G. Rickovera. Reaktory pre pohon ponoriek sú obycajne menšie a využívajú vysoko obsažný urán, aby využívali celé jadro. USA, Velká Británia, Francúzsko a Rusko, všetky tieto štáty majú ponorky s takýmto pohonom. Tri experimentálne vodné nákladné plavidlá využívali urcitý cas US, Nemecko a Japonsko. Hoci boli technicky uspokojivé, ekonomické podmienky a obmedzujúce regulácie prístavov urobili koniec pokusom o vytvorenie nákladnej vodnej dopravy na nukleárny pohon. Bývalý Sovietsky zväz postavil prvého ladoborca, Lenina na nukleárny pohon, ktorý cistil vodné trasy v Arktickom mori. Jadrové zbrane
Každá nukl. retazová reakcia sa zacína tým, že neutróny štiepia po náraze dalšie atómové jadrá. Z rozštiepeného jadra sa opät uvolnia neutróny. Pretože každý volný neutrón nenarazí do jadra, retazová reakcia nemusí pokracovat. Na priebeh retazovej reakcie musí byt objem rádioaktívne štiepatelného materiálu taký, aby neutrón mohol pôsobit na dalšie atómové jadrá. Minimálne množstvo potrebné na udržanie retazovej reakcie sa nazýva kritický objem, ktorý sa potom odpáli pomocou výbušniny.