Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Energia (seminárna práca)
Dátum pridania: | 19.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | makaveli | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 025 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.1 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 20m 10s |
Pomalé čítanie: | 30m 15s |
Potom je už priebeh jadrovej reakcie explozívny. Pri tom sa uvolní velké množstvo energie. Hirošimská bomba uvolnila 23,2 mil. KWh energie pri teplote 14 mil. °C. 16.júla 1945 vyrobili prvú atómovú bombu a už 6-9. augusta 1945 bola zhodená na Hirošimu a Nagasaki. Podmienky na výrobu atómovej bomby sú nárocnejšie ako na vybudovanie jadrového reaktora. Kým prvý jadrový reaktor v Chicagu sa zaobišiel bez štiepatelného uránu 235, v atómovej bombe musí byt jeho podiel omnoho väcší. Prírodný urán však obsahuje 99,8% neštiepatelného uránu 238, a len 0,7% uránu 235. Ak by sa bomba mala vyrobit z uránu 238, muselo by byt jeho množstvo také obrovské, že by sa bomba nedala dopravit na miesto použitia. V súcasnosti sa jadroví fyzici snažia vyrobit metódu na získavanie dostatocného množstva uránu 235. Úcinky 20-kilotonovej atómovej bomby hirošimského typu: uvolnená energia sa rozdeluje na tri druhy -asi 35% tvorí tepelné žiarenie, 50% tvorí energia tlakovej vlny a zvyšných 15% tvoria rôzne druhy rádioaktívneho žiarenia. Každá s týchto energií má však rozdielne nicivé úcinky. Teplý úcinok vychádza najskôr zo svetelného záblesku a trvá asi 10 s. Za tento cas roztaví v okruhu 1km všetky kovové predmety. Nukleárne žiarenie sa rozdeluje na uvolnené primárne a sekundárne, ktoré pochádza zo zamorených materiálov. Ani primárne ani sekundárne rádioaktívne žiarenie nepoškodzuje neživé predmety, živé organizmy však zabíja. Tlaková vlna po explózii pôsobí asi 30 sek. a znicí lahšie stavby až do vzdialenosti asi 3 km od epicentra výbuchu. Zachytené nukleárne nehody
Oct. 7, 1957- Požiar v plutóniovom reaktore v Liverpoole, došlo k uvolneniu rádioakt. mater. do prostredia. Britská vláda uviedla, že roku 1983 zomrelo 93 ludí na rakovinu ako následok. 1957- Chem. explózia v Kazli, Russia. Nádrže obsahujúce nukl. odpad, rozšírili rádioaktívny materiál a zaprícinili evakuáciu obyvatelstva. Oct. 5, 1966- Sodný chladiaci systém spôsobil roztavenie jadra pri Detroite. Došlo k radiácii. Jan. 21, 1969- V experimentálnom podzemnom reaktore v Švajciarsku došlo k radiácii. Bola uzatvorená celá podzemná jaskyna. Mar. 22, 1975- Technická kontrola vzdušného úniku so zapálenou svieckou spôsobila 100 mil. dolárový požiar v Alabame. Mar. 28, 1979- Najhoršia komercná nukleárna nehoda v US bola spôsobená nespolahlivým vybavením a chybami ludí. Došlo k roztaveniu jadra reaktora v Pennsylvánii. Feb. 11, 1981- Osem pracovníkov bolo kontaminovaných, ked 100,000 galónov rádioaktív. chladica uniklo v Tennessee. Apr.
Zdroje: World Almanac, 1995, Funk and Wagnalls New Encyklopedia, 1995, K. Biermann, F. Hanus- Kronika ludstva, 1992, K. Biermann, F. Hanus- Kronika techniky, 1993