Priemysel, doprava a domácnosti potrebujú energiu na prevádzku spotrebicov - od kotlov ústredného kúrenia až po televíziu. Velké množstvo tejto energie sa vyrába spalovaním fosílnych palív. Obnovitelné zdroje energie, ako sila vetra a slnecné žiarenie, zohrávajú pri získavaní energie coraz väcšiu úlohu. Fosílne palivá

Ropa, uhlie a zemný plyn sa nazývajú pevné alebo aj fosílne palivá, pretože vznikli z pozostatkov (fosílií) dávno uhynutých živocíchov a rastlín. Pri spalovaní uvolnujú energiu, ktorá sa využíva na tvorbu pohonnej sily. Fosílne palivá sú neobnovitelné zdroje energie, pretože raz sa vycerpajú. Uhlie
Asi 20% energie na svete sa vyrába z uhlia a jeho spotreba stále stúpa. Ropa a zemný plyn
Asi 60 % energie na svete pochádza z ropy a zemného plynu. Ropné produkty sú hlavným palivom používaným v doprave. Ropa aj zemný plyn sa spalujú na výrobu tepla. Hlavní producenti ropy

Štát Miliónov ton rocne
SNŠ 570
USA 417,6
Saudská Arábia 327,1
Irán 155,3
Mexiko 145,3
Cína 139
Venezuela 119,4

Obnovitelné zdroje energie
Obnovitelné zdroje energie sú také ,ktoré sa v budúcnosti nevycerpajú. Väcšina, „obnovitelných“ zdrojov je cistejšia a menej škodlivá pre životné prostredie ako pevné palivá. Veterná energia

Turbíny pohánané vetrom vytvárajú elektrinu na ,,veterný farmách“, ako v Altmont Pass v Kalifornii, USA. V 80. rokoch sa na svete postavilo vyše 20 000 veterných turbín. Vedci odhadujú , že do roku 2030 môže energia získaná z vetra zabezpecit viac ako 10% svetovej spotreby elektrickej energie. Prílivová energia

Prílivová energia sa získava na priehradách postavených v ústiach riek vlievajúcich sa do mora. Ako príliv stúpa alebo klesá, voda v priehrade sa udržuje na jeho vysokej alebo nízkej úrovni. Pri rozdiele úrovni vody asi 3 m prúdi voda velkými turbínami. Vodná energia

Vodná energia sa získava z priehrad a vodopádov. Padajúca voda pohána turbíny, ktoré zasa pohánajú generátory. Asi 7 % energie vo svete pochádza z hydroelektrární.

Slnecná energia a využitie

SLNEČNÁ ENERGIA

Slnko je cistý zdroj obnovitelnej energie. Slnecná energia sa premiena na elektrinu vo fotoelektrických (solárnych)clánkoch, ktoré sa používajú na pohon rozlicných prístrojov, vrátane pocítacov, vesmírnych druhov a telefonických spojov vo vzdialených oblastiach. Slnecné teplo sa v mnohých krajinách s horúcim podnebím využíva na ohrev vody.

Slnko je jediným zdrojom energie, na ktorý sa ludstvo môže plne spolahnút. Slnecná energia nám dokáže poskytnút všetko, co z hladiska energie potrebujeme. SLNKO JE ZÁKLAD

Slnko je obrovská jadrová pec vyžarujúca svoju energiu do vesmíru. Jedna tisícina milióntiny slnecného výkonu t.j. cca 4 x 1020 MW dopadá na Zem. Približne 30% tejto energie sa odráža spät do vesmíru. Zvyšok je absorbovaný atmosférou, pôdou a oceánmi. Rozlišujeme tri základne spôsoby využitia slnecnej energie :

Pasívna slnecná architektúra , kde tvar a výstavba budov je navrhnutá tak, aby dopadajúce žiarenie, jeho skladovanie a distribúcia po budove dosiahla maximálneho efektu. Aktívne slnecné systémy - kolektory - na zohrievanie vody a vykurovanie priestorov resp. parabolické zrkadla a iné systémy koncentrujúce slnecné žiarenie. Fotovoltaické clánky - vyrábajúce elektricky prúd priamo zo slnecného žiarenia. FOTOVOLTAICKÉ ELEKTRÁRNE

Vývoj fotovoltaických systémov zabudovaných do elektrických sieti prebieha velmi aktívne hlavne v USA. Elektrickú energiu tu dodávajú spotrebitelom zariadenia s výkonom 700-5200 kW. Podobne Fotovoltaické elektrárne s výkonom 300-3000 kW sa v súcasnosti stavajú aj v Európe. Od roku 1989 je v cinnosti prvá rakúska slnecná fotovoltaická elektráren v Loseri v štajerských Alpách (vo výške 1850 metrov). Výkon tejto elektrárne je 30 kW a za dva roky vyprodukovala 56 984 kWh elektrickej energie. Celkove investicné náklady dosiahli 6 miliónov šilingov, z toho 2 milióny za Fotovoltaické clánky. Cena takto vyrobenej elektrickej energie je asi 7 krát väcšia ako z iných zdrojov. Fotovoltaika dnes úspešné konkuruje klasickým zdrojom energie hlavne v odlahlých miestach, kde náklady na elektrické siete a vybudovanie elektrárne sú vysoké. Vdaka inštalácii fotovoltaického systému bolo nedávno elektrifikovaných stovky domcekov v odlahlých oblastiach Talianska a Španielska. Okrem toho je v súcasnosti vo svete inštalovaných niekolko tisíc slnecných cerpadiel na cerpanie vody. TERMÁLNA A SOLÁRNA VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE

Na dosiahnutie teplôt vyšších ako 200 st. Celzia sa používajú zariadenia, ktoré koncentrujú slnecné žiarenie z velkej plochy do absorbatora. Tieto zariadenia dosahujú podobný úcinok ako lupa, ktorou je možné prepálit list papiera. Namiesto lupy sa využívajú parabolické zrkadla, koncentrujúce slnecné žiarenie do zásobníka oleja, ktorý sa takto zohrieva až na 400 st. Celzia. Svoju tepelnú energiu olej odovzdáva v parogenerátore a vyprodukovala para pohana turbínu, ktorá vyrába elektrickú energiu.

Viacero z takýchto zariadení je inštalovaných uprostred kalifornskej púšti Mojave v polovici cesty medzi Los Angeles a Las Vegas. Prvá elektráren, ktorá tu dodáva elektrickú energiu do verejnej siete s výkonom 14 MW, je v cinnosti od roku 1984. Majitelom je spolocnost LUZ International, ktorá do októbra roku 1990 inštalovaná dalších devät takýchto elektrárni s celkovým výkonom 354 MW , ktoré vyrobili viac ako 2 miliardy kWh elektrickej energie. Zariadenia firmy LUZ ,ktoré sú zálohované plynovou kotolnou , sú dnes ekonomicky konkurencie schopne. Elektrina vyrábaná v týchto slnecných elektrárnach nie je drahšia ako elektrina z uholných elektrárni ,ktorá je v USA najlacnejšia ( podstatne lacnejšia ako elektrina vyrábaná z jadrových elektrárni ). SOLÁRNE AUTOMOBILY

Doprava predstavuje znacnú cast spotreby energie v každej vyspelej krajine. V západnej Európe tento podiel dosahuje 25 %. Takmer celá energia ktorá sa na transport využíva pochádza z fosílnych palív, pricom úcinnost premeny energie paliva na mechanickú energiu je len 30 % , zvyšok je odpad. Solárne automobily (lahké elektrické vozidla) poskytujú možnost zvýšenia úcinnosti využitia primárnej energie, a tým ušetrit znacnú cast energie, ktorá je v súcasnosti v doprave spotrebovávaná. Hlavnou prednostou však je ich ekologicky nezávadná prevádzka. Solárne automobily sú elektroautomobily s optimalizovanou spotrebou energie - vyrobenou fotovoltaickymi clánkami. Solárne automobily dnes spotrebovávajú také množstvo energie zo siete, aké vyrobia Fotovoltaické clánky v slnecnej elektrárni. Ked sa hovorí o solárnych automobiloch , casto dochádza k nejasnostiam vyplyvajúcich z rozdielu medzi solárnymi a elektroautomobilmi. Názov solárny automobil je odvodený od vozidiel, ktoré nosili na strechách solárne (Fotovoltaické) clánky. Nakolko tieto vozidla sa vzhladom na velké plochy , ktoré clánky zaberali (8-10 m2) v praxi neosvedcili, boli tieto zdroje energie stabilne inštalované na jednom mieste (slnecná elektráren) , z ktorej sa energia cerpá pri dobíjaní akumulátorov slnecných automobilov. V prípade, ked výroba presahuje spotrebu, dodávajú tieto zdroje elektrinu do elektrickej siete. VYUŽÍVANIE SLNEČNÝCH KOLEKTOROV VO SVETE

Najväcší podiel využívania slnecnej energie na jedného obyvatela je v súcasnosti na Cypre , kde až 90 % obytných budov ma inštalované slnecné kolektory. V Izraeli je viac ako 700 000 domácnosti vybavených jednoduchými slnecnými kolektormi v cene cca 500 dolárov.

Na podporu rozvoja tejto technológie, s cielom znížit závislost na dovoze ropy, izraelská vláda prijala v roku 1980 zákon, podla ktorého je povinnostou zabezpecit slnecný ohrev vody vo všetkých nových budovách, ktoré majú viac ako štyri poschodia. Využitie slnecných kolektorov ma svoje opodstatnenie aj v oblastiach s miernou klímou, príkladom môže slúžit Rakúsko, kde len v jednej spolkovej krajine ( Steiermark ) je inštalovaných 77 000 m2 slnecných kolektorov. Takto získaná energia tu predstavuje cca 7 % energie používanej na prípravu teplej úžitkovej vody. S cielom pokryt v budúcnosti približne 60 % spotreby energie na tieto úcely , tu rocný prírastok slnecných kolektorov predstavuje 10 000 až 15 000 m2. Okrem vody môže v kolektoroch prúdit aj vzduch ako teplonosné médium. Toto riešenie je velmi rozšírené hlavne v USA ,nakolko tieto "vzduchové" slnecné kolektory sa dajú výhodné kombinovat s klimatizacnými zariadeniami

Geotermická a nukleárna energia

Geotermická energia

Geotermická energia sa získava z tepelnej energie v zemskej kôre. V súcasnosti sa väcšina geotermických energie získava v oblastiach s aktívnou sopecnou cinnostou, ako je Island a Nový Zéland. Asi 20 krajín využíva geotermickú energiu na vykurovanie alebo na výrobu elektriny. Energia vln

Energia vln sa stále skúma a vyvíja. Postavolo sa niekolko pokusných generátorov. Niektoré sú na morskom pobreží, iné sú urcené pre hlboké more, kde sa energia obsiahnutá v jednom metri vlny môže rovnat zdroju energie napájajúcemu 50 elektrických piecok. Bioenergia

Energia z biomasy sa získava z organických látok, ako je drevo a polnohospodársky odpad. Elektrárne na bioenergiu sa stavajú v mnohých krajinách. Fakty o energii

Sledovanie farebnej televízie predstavuje 20 % spotreby energie priemerného britského obcana. V celosvetovom meradle predstavuje osvetlenie asi 17 % spotreby energie. Priemerný clovek v civilizovanej krajine spotrebúva 10-násobne viac energie rocne ako priemerný clovek v Indii. Krajiny s najväcšou spotrebou energie Táto tabulka zahrnuje iba komercné palivá (ropa, uhlie, plyn atd.).Palivá ako drevo a živocíšny odpad tu nie sú zahrnuté ,pretože údaje o ich energetickej spotrebe nie sú vierohodné. Krajina Podiel na svetovej spotrebe v %

USA 24,6
SNŠ 16,8
Cína 8,4
Japonsko 5,4
Nemecko 4,3
Stredná Európa 4,2
Kanada 3
Francúzsko 2,6

NUKLEÁRNA ENERGIA

Nukleárna energia je energia uvolnená pocas štiepenia atómových jadier. Energia hocakého systému, ci fyzikálneho, chemického alebo nukleárneho je preukázatelná svojou schopnostou, konat prácu, uvolnovat teplo alebo žiarenie.

Celková energia systému sa vždy zachováva, ale môže byt prenesená do iného systému alebo môže zmenit formu. Približne do konca osemdesiatych rokov bolo hlavným palivom drevo. Pocnúc Priemyselnou Revolúciou, ludia coraz viac využívali fosílne palivá – uhlie a petrolej. Ked dochádza k spalovaniu fosílneho paliva, ako napríklad uhlia, atómy vodíka a uhlíka kombinované s atómmi kyslíka zo vzduchu, produkujú vodu a oxid uhlicitý. Dochádza k uvolnovaniu tepla. Množstvo energie, ktoré sa uvolní takýmto spôsobom, je typické pre reakcie pri ktorých dochádza k zmene elektrónovej štruktúry atómov. Cast energie uvolnenej ako teplo udržuje ostatné palivo dostatocne horúce aby reakcia mohla dalej pokracovat. Atóm- Atóm pozostáva z malého, pozitívne nabitého jadra, obklopeného elektrónmi. Jadro, zaberajúce väcšiu cast atómu, sa skladá z neutrónov a protónov, navzájom viazaných silnými jadrovými silami, omnoho väcšími ako sú elektrické sily, ktoré viažu elektróny k jadru. Hmotné císlo A jadra sa rovná poctu nukleónov, alebo protónov a neutrónov, obsahuje atómové císlo Z, ktoré vyjadruje pocet pozitívne nabitých protónov. Špecifické jadro je urcené ako podiel A a Z (X)-prvku, napr. 235/92U –vyjadrenie uránu. Väzbová energia jadra je miera, akou sú protóny a neutróny spolu viazané jadrovými silami. Väzbová energia jedného nukleónu, alebo energia potrebná na odštiepenie jedného protónu alebo neutrónu z jadra, je funkcia hmotného císla A. Krivka väzbovej energie naznacuje, že ak dve lahké jadrá splynú a vytvoria tažšie, alebo ak sa tažšie jadro rozdelí na dve, dôjde k pevnejšiemu spojeniu jadra a energia sa uvolní. Nukleárna energia, ktorá sa meria v meria v miliónoch elektrón-voltoch (MeV) je uvolnovaná pri splynutí dvoch lahkých jadier, kedy dochádza k reakcii dvoch vodíkových jadier, deuterónov: 1H + 2 H --- 3He + 1n + 3.2MeV (1) za vzniku hélium-3 atómu, volného neutrónu a 3.2 MeV. Nukleárna energia sa uvolnuje pri štiepení tažšie jadra ako napríklad 235/92U indukovaného absorpciou neutrónu za vzniku
1n + 235U --- 140Cs + 93Rb + 31n + 200 MeV (2)
cézia-140, rubídia-93, troch neutrónov a 200 MeV. Nukleárne štiepenie jadra uvolnuje 10 miliónov krát viac energie ako pri typickej chemickej reakcii. Nukleárna energia zo štiepenia jadier Dve klúcové znaky nukleárneho štiepenia jadier sú zakotvené v reakcii císlo 2. Prvý, je velké množstvo energie vylúcenej pri štiepení. V urcitej jednotke, štiepenie jedného kilogramu uránu-235 uvolní 18.7 miliónov kwh formou tepla.

Druhý, štiepny proces štartujúci absorpciou jedného neutrónu v urániu-235 uvolnuje približne 2.5 neutrónov v priemere, z delenia jadier. Neutróny uvolnené takýmto spôsobom rýchlo zaprícinujú štiepenie dalších dvoch atómov, tým dochádza k uvolneniu štyroch alebo viacerých neutrónov, ktoré spustia samo sa podporujúce série nukleárnych štiepení alebo retazovú reakciu, ktorá postupne uvolnuje nukleárnu energiu. Prírodne sa vyskytujúci urán obsahuje iba 0.71 percent uránu-235, zvyšok je nefosílny izotop urán-238. Objem prírodného uránu ako takého, bez ohladu na velkost nemôže udržat retazovú reakciu, lebo len urán-235 je lahko štiepitelný. Pravdepodobnost, že štiepenie neutrónu s pociatocnou energiou 1 MeV bude indukovat štiepenie je velmi malá, ale môže byt zvýšená stonásobne, ak dôjde k spomaleniu neutrónu cez série elastických zrážok z lahkými jadrami, ako sú napríklad vodík, deuterón, alebo uhlík. Tento fakt je dôležitý pri výrobe praktických energiu produkujúcich štiepnych reaktorov. V decembri 1942 sa na univerzite v Chicagu podarilo talianskemu fyzikovi Enricovi Fermimu, vytvorit prvú retazovú reakciu vôbec. Bola založená na využití prírodného kusa uránu rozloženého vnútri cistého grafitu. Vo Fermiho laboratórnom reaktore, grafitový regulátor poslúžil ako spomalovac neutrónov. Nukleárne reaktory
Prvé rozsiahle nukleárne reaktory boli postavené v roku 1944 v Hanforde vo Washingtone, na produkciu nukleárnych zbraní. Palivom bola prírodná uránová ruda a moderátorom, grafit. Plutónium bolo v týchto továrnach vyrobené neutrónovou absorpciou v uráne-238, energia, ktorá tým vznikala nebola využitá. Lahké a Tažké vodné reaktory. Rôznorodé typy reaktorov, charakterizovaných typom paliva, moderátorom a chladiacou látkou boli postavené po celom svete na produkciu elektrickej energie. V Spojených Štátoch Amerických, z niekolkými výnimkami, reaktory využívajú nukleárne palivo vo forme uránového oxidu izotopicky obohateného o 3 percentný urán-235. Moderátor a chladic sú velmi cisté látky, najbežnejšie voda. Reaktor takéhoto typu je oznacovaný ako lahký vodný reaktor /LWR/. V tlakovom vodnom reaktore, ktorý je verziou lahkého vodného reaktora, vodný chladic pôsobí pri tlaku asi 150 atmosfér. Voda je potom pumpovaná cez jadro reaktora kde dosahuje teplotu 325 0C. Super horúca voda je dalej pumpovaná cez parný generátor, kde pri tepelných výmenách, kde druhý prúd vody je zohrievaný a mení sa na paru. Táto para pohána jednu alebo viaceré turbíny, potom sa zahustuje a pumpuje spät do parného generátora. Druhý prúd vody je izolovaný od reaktorového jadra a preto nie je rádioaktívny.

Tretí prúd vody z jazera, rieky, alebo chladiacej veže sa využíva na kondenzáciu pary. Reaktorová tlaková nádoba je 15 m vysoká s 5 m priemerom, z hrúbkou stien 25 cm. Jadro obsahuje 82 t uránového oxidu obsiahnutého v tenkých korózii odolných tubách, založených v palivových zväzkoch. Vo vrúcom vodnom reaktore /BWR/, druhý typ LWR , vodný chladic môže vriet vo vnútri jadra pri menšom tlaku. Para, ktorá sa tvorí v reaktorovej tlakovej nádobe prúdi priamo do turbíny, tam sa kondenzuje, a potom pumpuje spät do reaktora. Hoci je para rádioaktívna, nedochádza k stretu tepelného výmencu medzi reaktorom a turbínou, a tým k zníženiu výkonnosti. Tak ako pri PWR, kondenzor chladiaci vodu má vlastný zdroj, ako napríklad jazero alebo rieka. Pocas práce, ale aj po vypnutí, velký 1000 megawatový (MW) reaktor ostáva rádioaktívny. Radiácia vyžarovaná pocas práce reaktora a zo štiepnych produktov po vypnutí, je absorbovaná v tenkých betónových štítoch okolo reaktora a primárneho chladiaceho systému. Ostatné bezpecnostné znaky obsahujú záchranné jadro, chladiace jadro pre prípad prehriatia a vo väcšine krajín aj velkú betónovú alebo ocelovú budovu, aby sa prípadný rádioaktívny únik nemohol dostat dalej. Reaktorový pohon
Nukleárne sústavy podobné PWR sú využívané na pohon velkých vodných plavidlách, akým je aj lietadlová lod USS Nimitz. Základná technológia PWR systému bola po prvý krát vyvinutá v US námornom reaktorovom programe pod vedením admirála Hymana G. Rickovera. Reaktory pre pohon ponoriek sú obycajne menšie a využívajú vysoko obsažný urán, aby využívali celé jadro. USA, Velká Británia, Francúzsko a Rusko, všetky tieto štáty majú ponorky s takýmto pohonom. Tri experimentálne vodné nákladné plavidlá využívali urcitý cas US, Nemecko a Japonsko. Hoci boli technicky uspokojivé, ekonomické podmienky a obmedzujúce regulácie prístavov urobili koniec pokusom o vytvorenie nákladnej vodnej dopravy na nukleárny pohon. Bývalý Sovietsky zväz postavil prvého ladoborca, Lenina na nukleárny pohon, ktorý cistil vodné trasy v Arktickom mori. Jadrové zbrane
Každá nukl. retazová reakcia sa zacína tým, že neutróny štiepia po náraze dalšie atómové jadrá. Z rozštiepeného jadra sa opät uvolnia neutróny. Pretože každý volný neutrón nenarazí do jadra, retazová reakcia nemusí pokracovat. Na priebeh retazovej reakcie musí byt objem rádioaktívne štiepatelného materiálu taký, aby neutrón mohol pôsobit na dalšie atómové jadrá. Minimálne množstvo potrebné na udržanie retazovej reakcie sa nazýva kritický objem, ktorý sa potom odpáli pomocou výbušniny.

Potom je už priebeh jadrovej reakcie explozívny. Pri tom sa uvolní velké množstvo energie. Hirošimská bomba uvolnila 23,2 mil. KWh energie pri teplote 14 mil. °C. 16.júla 1945 vyrobili prvú atómovú bombu a už 6-9. augusta 1945 bola zhodená na Hirošimu a Nagasaki. Podmienky na výrobu atómovej bomby sú nárocnejšie ako na vybudovanie jadrového reaktora. Kým prvý jadrový reaktor v Chicagu sa zaobišiel bez štiepatelného uránu 235, v atómovej bombe musí byt jeho podiel omnoho väcší. Prírodný urán však obsahuje 99,8% neštiepatelného uránu 238, a len 0,7% uránu 235. Ak by sa bomba mala vyrobit z uránu 238, muselo by byt jeho množstvo také obrovské, že by sa bomba nedala dopravit na miesto použitia. V súcasnosti sa jadroví fyzici snažia vyrobit metódu na získavanie dostatocného množstva uránu 235. Úcinky 20-kilotonovej atómovej bomby hirošimského typu: uvolnená energia sa rozdeluje na tri druhy -asi 35% tvorí tepelné žiarenie, 50% tvorí energia tlakovej vlny a zvyšných 15% tvoria rôzne druhy rádioaktívneho žiarenia. Každá s týchto energií má však rozdielne nicivé úcinky. Teplý úcinok vychádza najskôr zo svetelného záblesku a trvá asi 10 s. Za tento cas roztaví v okruhu 1km všetky kovové predmety. Nukleárne žiarenie sa rozdeluje na uvolnené primárne a sekundárne, ktoré pochádza zo zamorených materiálov. Ani primárne ani sekundárne rádioaktívne žiarenie nepoškodzuje neživé predmety, živé organizmy však zabíja. Tlaková vlna po explózii pôsobí asi 30 sek. a znicí lahšie stavby až do vzdialenosti asi 3 km od epicentra výbuchu. Zachytené nukleárne nehody
Oct. 7, 1957- Požiar v plutóniovom reaktore v Liverpoole, došlo k uvolneniu rádioakt. mater. do prostredia. Britská vláda uviedla, že roku 1983 zomrelo 93 ludí na rakovinu ako následok. 1957- Chem. explózia v Kazli, Russia. Nádrže obsahujúce nukl. odpad, rozšírili rádioaktívny materiál a zaprícinili evakuáciu obyvatelstva. Oct. 5, 1966- Sodný chladiaci systém spôsobil roztavenie jadra pri Detroite. Došlo k radiácii. Jan. 21, 1969- V experimentálnom podzemnom reaktore v Švajciarsku došlo k radiácii. Bola uzatvorená celá podzemná jaskyna. Mar. 22, 1975- Technická kontrola vzdušného úniku so zapálenou svieckou spôsobila 100 mil. dolárový požiar v Alabame. Mar. 28, 1979- Najhoršia komercná nukleárna nehoda v US bola spôsobená nespolahlivým vybavením a chybami ludí. Došlo k roztaveniu jadra reaktora v Pennsylvánii. Feb. 11, 1981- Osem pracovníkov bolo kontaminovaných, ked 100,000 galónov rádioaktív. chladica uniklo v Tennessee. Apr.

25, 1981- Okolo 100 pracovníkov bolo vystavených žiareniu pocas opráv na nukl. továrni v Japonsku. Apr. 26, 1986- Najhoršia katastrofa v dejinách nukl. priemyslu. Výbuchy a požiare spôsobené neautorizovaným experimentom v Cernobyle mali za následok najmenej 31 na mieste mrtvych. Rádioaktívny materiál sa rozšíril po celej Európe a dodnes ešte spôsobuje ochorenia a dalej zabíja. Nukleárne palivá a odpad

Hazardné palivá použité v nukleárnych reaktoroch predstavujú problém po ich využití. To je hlavná pravda o použitých palivách, ktoré musia byt uložené nejakým spôsobom. Palivový cyklus. Hocijaká elektriku produkujúca továren je len castou celého energického cyklu. Uránový palivový cyklus, využívaný pri LWR systéme dominuje v celosvetovej produkcii a obsahuje množstvo krokov. Urán sa taží aj povrchovo, aj pod zemou. Ruda, jej elementárna forma sa potom mení na uránový hexafloridový plyn (UF6). V izotopom obohatenej sústave, plyn je tlacený proti pórovitej bariére, ktorá prepúšta lahší urán-235. Tento proces obohatí urán asi o 3 percentá uránu-235. Takto obohatení produkt sa posiela do palivových tovární, kde UF6 plyn sa mení na uránový oxid vo forme prášku. Ten sa plní do keramických nádob, ktoré potom chráni proti korózna vrstva. Nakoniec sa pripravené posielajú do reaktorov. Použité palivo stále ešte obsahuje takmer pôvodné množstvo uránu-238, tretinu uránu-235 a cast plutónia-239, ktorý sa tvorí v reaktore. V prípade, kde sa použité palivo posiela na stálu skládku, žiadny potenciálny energický obsah sa už nevyužije. Ak sa však použitý urán recykluje cez difúzny systém, môže sa znova získané plutónium-239 použit namiesto casti uránu-235 v nových palivových elementoch. K spätnému využitiu plutónia v US nedochádza z dôvodu jeho možného využitia ilegálne na výrobu zbraní.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Energia (seminárna práca)