Biomasa sa považuje za CO2 neutrálne palivo, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní iba toľko CO2, koľko rastlina počas svojho rastu prijala. Každým rokom pribúda na zemi až 170 mld ton biomasy. Využitie tohto množstva spálením pre energetické účely v dokonalejších peciach by stačilo na pokritie a
až 10 násobku globálnej spotreby energie.Podľa zdroja vzniku existuje:
• lesná biomasa - palivové drevo, konáre, pne, korene, kôra, piliny,
• poľnohospodárska biomasa - obilná a repková slama, konope, živočíšne exkrementy, odpady,
• odpady z drevospracujúceho priemyslu - odrezky, stružliny, piliny,
• komunálny odpad - tuhý spáliteľný odpad, skládkový plyn, kalový plyn. Pre energetické účely sa zámerne pestujú rýchlorastúce dreviny (vŕba, topoľ) a rastliny (konope). Ušľachtilé produkty z biomasy sú konkurencieschopné fosílnym palivám. Sú to:
• Tuhé palivá: drevné štiepky, pelety a brikety - sa vyrábajú z lesných odpadov a z odpadov drevospracujúcich podnikov (konáre, stružliny, piliny) sú vhodným palivom pre automatizované kotly v domácnostiach. • Plynné produkty: drevoplyn - získava sa pyrolitickým splyňovaním drevných odpadov, v prípade redukcie vzduchu vedľajším produktom môže byť aj drevené uhlie a bioplyn - je to prevažne metán, ktorý sa vyrába bezkyslíkovou fermentáciou organického odpadu, zvyšok je ekologicky nezávadné výborné hnojivo. Oba slúžia ako ekologické palivo do plynových motorov a kogeneračných jednotiek. Bioplynová elektráreň v obci Bátka pracuje na báze exkrementov hospodárskych zvierat. Niektoré ČOV (B. Bystrica) využívajú vzniknutý kalový plyn na výrobu elektriny
Tekuté biopalivá: bionafta - vyrába sa najmä zo semien repky olejnatej a je plnou náhradou motorovej nafty, výhrevnosť až 39 MJ/kg a bioalkohol(etanol) - získava sa alkoholovým kvasením a destiláciou vodného roztoku cukornatých rastlín (cukrová repa, zemiaky, atď.) a používa sa ako prímes do motorového benzínu

Neobnoviteľné zdroje energie
Energia z fosílnych palív :V súčasnnosti sa 44% všetkej spotrebovanej energie vyrába z uhlia. Ich výhodou je pomerne dobrá možnosť regulácie výkonu. Nevýhodou je nízka účinnosť výroby, keďže len 28 – 35 % energie obsiahnutej v uhlí sa premení v elektrinu. Najväčšou nevýhodou je ich negatiívny vplyv na životné prostredie – spotrubúvajú kyslík, chrlia do ovzdušia oxid uhličitý, popolček, oxidy síry a oxidy dusíku. Oxid uhličitý je najväčším škodcom tepelných elektrární napriek tomu že je to plyn neškodný a nejedovatý. Spôsobuje ale skleníkový efekt, ktorý spôsobuje zvyšovanie globálnej teploty zeme.