Oblaky sú unášané vetrom a kyslé dažde sa tak dostávajú do veľmi vzdialených oblastí od zdroja. Švédsko je jednou z takto postihnutých krajín, kde obrovské emisie síry z východoeurópskych elektrární prakticky zničili život v mnohých jazerách. Dôsledkom spaľovania uhlia v Európe bolo, že v období rokov 1950 a 1980 sa zvýšila kyslosť dažďov až desaťnásobne. Začiatkom 80-tych rokov sa však kyslosť začala znižovať v dôsledku opatrení, ktoré boli prijaté na medzinárodnej úrovni. Napriek tejto snahe však problém kyslých dažďov naďalej pretrváva. POŠKODENIE STROMOV A PôDY
Dopadajúci kyslý dážď ovplyvňuje lesy a iné živé organizmy, jazerá i vodné toky. V mnohých krajinách sveta došlo k poškodeniu stromov práve následkom kyslých dažďov. Postihnuté stromy strácajú listy resp. ihličie a stenčujú sa pri vrchole. Niektoré stromy sú tak vážne zasiahnuté kyslými dažďami, že postupne odumierajú. Stromy tiež pre svoj rast potrebujú zdravú pôdu. Kyslé dažde sú však pôdou absorbované a na mnohých miestach je okyslenie pôdy tak významné, že pre stromy je prakticky nemožný ich ďalší vývoj. Následkom toho sú stromy citlivejšie na vonkajšie vplyvy ako sú vírusy, huby alebo hmyz, ktorým nie sú schopné vzdorovať a umierajú. POŠKODZOVANIE BUDOV
Kyslé dažde môžu mať vážny vplyv aj na stavby. Materiály ako sú kameň, rôzne nátery a maľby alebo iné štruktúry, vrátane kovov, sú nimi poškodzované alebo často úplne zničené. Kyslé dažde doslova pomaly “požierajú” materiál až pokiaľ sa úplne nerozpadne. Stavebné materiály sa tak začínajú rozdrobovať, kovové konštrukcie korodujú, farby v maľbách miznú a na skle sa usadzujú inkrusty. Na mnohých miestach sveta boli takto zničené stavebné pamiatky, ktoré v minulosti prežili stáročia, ale neprežili posledné desaťročia. Príkladom môže byť katedrála Sv. Pavla v Londýne, ktorej kamenné múry boli “rozožraté” kyslými dažďami. V Ríme bola Michelangelova socha Marka Aurélia odstránená z verejného priestranstva, aby bola uchránená pred pôsobením vzdušného znečistenia.
JAZERÁ
Kyslé dažde po tom ako dopadnú na pôdu, sú odnášané vodou do jazier a vodných tokov. Väčšina živých vodných organizmov - zvierat i rastlín - nie je schopná tolerovať zvýšené úrovne kyslosti vody. Postupne sú otravované škodlivými látkami, ktoré kyslé dažde vymývajú z pôdy. Na mnohých miestach sveta je dnes pozorované viditeľné odumieranie živých organizmov vo vodách riek a jazier. Príkladom sú tisícky jazier v Škandinávii bez akejkoľvek známky života, či už rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.