Počas niekoľkých desaťročí boli tieto jazerá systematicky okysľované kyslými dažďami, ktoré pochádzali z Anglicka, Škótska a Východnej Európy. Za posledných asi 70 rokov sa zvýšila úroveň kyslosti švédskych jazier až 1000-násobne.
Pôsobenie životného prostredia na vodné organizmy je veľmi komplexné. Ak vyhynie jeden organizmus, iné sú ohrozené tiež, pretože sú vzájomne na seba viazané v rámci potravinového reťazca. Najskôr dochádza k okysleniu vody, takmer bez vplyvu na organizmy, avšak potom keď kyslosť klesne po pH 6,0, začnú odumierať niektoré druhy hmyzu a planktónu. Pri kyslosti vody pH = 5,0 sú pozorovateľné väčšie zmeny v spoločenstve planktónu a presadzovať sa začínajú menej žiadúce druhy machov a planktónu. To má za následok zníženie populácie niektorých druhov rýb. Zvyčajne najzraniteľnejšími sú najhodnotnejšie druhy rýb. Pod úrovňou pH 5,0 sa ryby vo vode prakticky nevyskytujú, dno je pokryté nerozpadnutým materiálom a na brehoch prevládajú machy. Pozemné živočíchy bývajú taktiež postihnuté, nakoľko ich život závisí na vodnom systéme. Mnoho vtákov sa živí rybami. Po tom, čo ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov, a kyslé dažde vedú k poškodzovaniu tak živočíšnych ako aj rastlinných druhov. ĽUDSKÉ ZDRAVIE
Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú. Všetky tieto zložky sú ovplyvňované kyslým spádom a vplývajú tak na kvalitu ľudského zdravia. Väčšina medzinárodných štúdií poukazuje na to, že existuje závislosť medzi znečistením a dýchacími problémami v citlivej časti ľudskej populácie, kam patria napr. deti, starší a chorí ľudia. Kyslé dažde taktiež robia niektoré toxické prvky ako sú hliník, meď a ortuť rozpustnejšími, čím sa tieto škodliviny ľahšie dostávajú do ľudského organizmu. Kyslý spád zvyšuje koncentráciu týchto látok v neupravenej pitnej vode. Bolo preukázané, že vysoké koncentrácie hliníka v pôde zabraňujú rastlinám prijímať živiny zo zeme a tým vedú k ich poškodzovaniu až odumieraniu. ZNEČISTENIE OVZDUŠIA
Popri skleníkových plynoch a kyslých dažďoch má spaľovanie fosílnych palív za následok aj znečistenie ovzdušia inými škodlivinami ako sú napr. prchavé organické látky (VOCs) alebo tuhé častice (prach). Veľkou mierou sa na emisiách týchto škodlivín podieľa automobilová doprava. Emisie NOx prispievajú k tvorbe prízemného ozónu. Ozón (O3) je jedným z najdôležitejších stopových prvkov v atmosfére.