Koncentrácie ozónu vznikajúceho v prízemnej vrstve v dôsledku fotochemickej reakcie oxidov dusíka alebo VOCs , podľa svetovej zdravotnej organizácie WHO vysoko prevyšujú prípustné koncentrácie na mnohých miestach sveta – hlavne vo veľkých mestách s veľmi rozvinutou dopravou. V prízemnej vrstve atmosféry je ozón silný oxidant , ktorý pri vyšších koncentráciách je škodlivý pre ľudské zdravie, rastliny alebo materiály. Vo vyšších vrstvách atmosféry ozón je dôležitým skleníkovým plynom.
ZNEČISTENIE MORÍ A OCEÁNOV
Ľudia majú často predstavu, že moria a oceány sú schopné pohltiť obrovské množstvá čohokoľvek, čo sa do nich vypustí. Skutočnosťou však je, že znečistenie týchto vôd je viditeľné takmer na všetkých miestach. Transport ropy je významným zdrojom znečistenia svetových morí. Po tom, čo sa výrazne zvýšila ťažba ropy v 20. storočí, zvýšil sa aj objem transportovanej ropy po celom svete (hlavne po mori). Aby bola doprava čo najlacnejšia, postupne sa zväčšovali aj ropné tankery, ktoré sú v súčasnosti zďaleka najväčšími komerčnými plavidlami. Napriek všetkým bezpečnostným opatreniam vo svete stále dochádza k nehodám tankerov, pri ktorých unikajú do mora obrovské objemy ropy s katastrofálnymi dôsledkami na životné prostredie. V období od roku 1970 do 1985 došlo k 186 veľkým nehodám, pri ktorých uniklo v priemere viac ako 1300 ton ropy. Najväčšou nehodou bolo stroskotanie tankeru Exxon Valdez v roku 1989 pri pobreží Aljašky. Pri nehode uniklo 39.000 ton ropy a bolo znečistené územie s rozlohou 3000 štvorcových kilometrov. Ropa z tankerov neuniká len pri nehodách , ale aj pri bežnej prevádzke. Tankery sú totiž z hľadiska účinnosti prepravy naplnené pri ceste naspäť vodou, ktorú vypúšťajú do mora pri ich plnení ropou v prístavoch. V EÚ existuje viacero scenárov o možnom príspevku obnoviteľných zdrojov k celkovej energetickej bilancii. Dvanásťpercentný podiel do budúcnosti bol však zvolený ako realistický. V oblasti elektro-energetiky by mal byť dosiahnutý inštaláciou slnečných článkov s celkovým výkonom 3000 MW (3 veľké atómové elektrárne) na viac ako 1 milióne striech, inštalovaním 40.000 MW vo veterných elektrárňach, 1000 MW v elektrárňach na biomasu a ďalších 1000 MW v geotermálnych elektrárňach. V súčasnosti využívané obnoviteľné zdroje zahrňujú hlavne veľké vodné elektrárne, u ktorých sa vzhľadom na negatívne dôsledky na životné prostredie, do budúcnosti v EÚ nepredpokladá ďalší rozvoj. V oblasti výroby tepla sa nárast očakáva hlavne z biomasy a inštaláciou asi 100 milión m2 slnečných kolektorov. Inštalovaný výkon v tepelných čerpadlách by mal dosiahnuť 2 milióny MW. Tento program by si mal do roku 2010 vyžiadať investície asi 165 miliárd Eúr.