V poľnohospodárstve sa využíva veľa ťažkých strojov na urýchlenie sadenia, zberu a úpravu pôdy. Nároky na pôdu sú v porovnaní s minulosťou oveľa väčšie. Straty úrodnosti sa nahrádzajú rôznymi hnojivami, umelými alebo prírodnými. Hlavným prvkom, ktorý sa do pôdy dáva je dusík. Je obsiahnutý takmer vo všetkých hnojivách a jeho použitie na plodinách je viditeľné. Rastliny dosahujú väčšie rozmery a množstvo úrody sa môže zvýšiť aj o polovicu, ale veľké množstvo dusíka už rastliny nedokážu využiť a ukladá sa v rastlinných tkanivách. Takéto plodiny sú potom vo veľkej miere škodlivé pre človeka, pretože dusík sa nedostáva úplne von z tela. Tento fakt si často neuvedomujeme; ako záhradkári sa po hnojení tešíme z veľkej úrody a neuvedomuje si následky. Nevyhnutnosť chemizácie poľnohospodárstva vyplýva aj z potreby chrániť plodiny pred škodcami a rôznymi plesňami alebo chorobami. Každá chemikália však zanecháva stopy na kvalite plodiny. Ľudstvo si ani neuvedomuje koľko rôznych jedov organizmus prijíma a stále nie sú celkom známe ich vplyvy na život. Spotreba hnojív sa v 20. storočí zvýšila niekoľkonásobne. Ďalším problémom, ktorý spôsobuje poľnohospodárstvo životnému prostrediu je rozširovanie obrábanej poľnohospodárskej pôdy a využívanie pasienkov. Pôda a pasienky sa získavajú na úkor lesných porastov. Zem tak stráca prirodzených producentov kyslíka a výrazne sa narúšajú všetky druhy biotopov. Niektoré druhy sa nedokážu prispôsobiť a na území, kde sa im ešte pred 50 rokmi dobre darilo ich už dnes nenájdeme. Každým rokom sa rozširuje zoznam rastlín a živočíchov, ktorým hrozí vyhynutie alebo sú už na pokraji vyhynutia s populáciou len niekoľko sto kusov, a to na celom svete .Nároky na množstvo potravy sú neuveriteľne veľké a stále rastú. Miesto, ktoré sa dá využiť pre pestovanie a chov sa postupne zmenšuje a o niekoľko rokov už nebude možné získať nové poľnohospodárske plochy. Po roku 2050 už podľa odhadov nebude existovať Amazonský prales. Získané územie bude zastavané cestami sídlami a plantážami a Zem stratí významného producenta kyslíka.
Dôležitým zdrojom znečistenia je spaľovanie fosílnych palív. Následkom spaľovania vznikajú kyslé dažde, ktoré ohrozujú všetko živé a neživé. Kyslé dažde sú schopné pohybovať sa na veľké vzdialenosti. V prírode ničia lesy, pôdu, organizmy a ohrozujú vodný život v jazerách a riekach. Zdravé ihličnaté stromy strácajú svoje ihličie po 6 - 8 rokoch, choré už po 2 - 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie. Potom klesá aj odolnosť stromov voči chorobám. Z pôdy vyplavujú mnohé mikroprvky (napr.