vápnik, mangán, sodík, draslík) a baktérie, čím sa výrazné zhoršuje jej kvalita a aj kvalita vodného prostredia. Môžu však z pôdy do vodného prostredia vyplavovať aj toxické prvky( napr. hliník, med, ortuť, olovo, nikel, berýlium, cín). Takto otrávená voda potom zasahuje do prírodných ekosystémov. Baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Takto sa pôda obohacuje o látky, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre živočíchy. Potravinový reťazec sa pretrhne. Kyslé dažde po tom, ako dopadnú na pôdu, sú odnášané vodou do jazier a vodných tokov. V zakyslenej vode postupne vymiera fytoplanktón, preto je aj voda postihnutých jazier až neprirodzene priehľadná - čistá. Väčšina živých Kyslé vodných organizmov - zvierat i rastlín - nie je schopná prispôsobiť sa životu v kyslej vode. Postupne sú otravované škodlivými látkami. Na mnohých miestach sveta je dnes pozorované viditeľné odumieranie živých organizmov vo vodách riek a jazier. Príkladom sú tisícky jazier v Škandinávii bez akejkoľvek známky života. V mestách ničia kyslé dažde stavby, fasády budov a sochy. Ku kyslým dažďom v mestách najviac prispieva mestská doprava. Kyslé aerosóly škodlivo pôsobia aj na človeka. Dostávajú sa do dýchacích ciest, dráždia sliznice a tak uľahčujú vstup infekciám do pľúc. Najdôležitejším negatívnym prejavom spaľovania fosílnych palív sú globálne klimatické zmeny o ktorých počul každý z nás. Pojem globálne klimatické zmeny, presnejšie globálna "zmena klímy" alebo "globálne oteplenie", sa spája s rastom tzv. skleníkového efektu atmosféry. Skleníkový efekt vzniká hromadením hlavne CO2 v atmosfére. Oxid uhličitý vytvára akoby priehľadnú vrstvu, ktorá síce pustí slnečné žiarenie dnu, ale von už nie. Otepľovanie má podľa zistenia klimatológov ( vedcov v oblasti klímy) postupný vplyv na celkové svetové klimatické katastrofy - hurikány, dlhotrvajúce obdobia sucha - podľa vedcov spôsobuje skleníkový efekt. Druhým veľkým nebezpečenstvom svetovej klímy je postupné odbúravanie zemského ozónového obalu, ktorý filtruje ultrafialové slnečné lúče. Nadmerné pôsobenie ultrafialového svetla môže v budúcnosti zničiť lesné porasty Zeme, ktoré sú pre klimatické podmienky jedným z najvýznamnejších faktorov. Ozónové straty sa zistili v roku 1974 a v roku 1975 bola nad Antarktídou objavená ozónová diera, ktorá sa neustále zväčšuje. Za jedného z jej pôvodcov sa dlhu dobu označovali freóny.