Freóny sa používali chladničkách (v rozvojových krajinách sa používajú dodnes). Niekedy sa nahrádzali čpavkom a éterom. V 50-tych rokoch sa freóny začali používať v sprejoch (rozprašovačoch). V roku 1989 sa ako v pravom štáte Austrálii začali predávať spreje s tekutým dusíkom. Neznečisťoval ovzdušie a neničil ozón, pretože 78% Zemskej atmosféry tvorí práve dusík. Freóny sú nejedovaté, nehorľavé, chemicky nereaktívne, silno prchavé chlórovo - fluórové uhľovodíky. Majú veľkú reakčnú schopnosť a dlhú životnosť, čím sa neustále zväčšuje ich koncentrácia v ovzduší. Prenikajú až do stratosféry, kde sa ich molekuly štiepia pôsobením ultrafialového žiarenia slnka a vzniká voľný chlór. Ten sa ihneď zlučuje s atómovým kyslíkom v ozónovej vrstve, ktorá sa nachádza 15-50 km nad zemou, na oxid chlórny. Následkom toho klesá množstvo ozónu. Ozón je významná zložka Zemskej atmosféry, ktorá pohlcuje ultrafialové žiarenie Slnka. Ozón sa vyvíja z normálneho kyslíka. Ozón sa dá aj vyrobiť a to pôsobením fosforu na kyslík. Ozón je ako kyslík , ale nie v zvyčajnej dvojatómovej forme ale v trojatómovej forme. Ozón má silné oxidačné účinky. Toto všetko je jedným z dôvodov, prečo by sme sa mali snažiť ochraňovať prírodu a tým aj vytvárať príjemné prostredie, v ktorom budeme môcť existovať. Ale hlavne musíme začať od seba, lebo inak nič nedosiahneme. Musíme sa naučiť vyhadzovať papieriky do koša, plastové fľaše po použití neuzatvárať, pretože sa nedajú stlačiť a tým zaberajú veľa miesta, recyklovať papier a snažiť sa používať látky, ktoré neohrozujú životné prostredie. Možno sa zdá, že sú to maličkosti v porovnaní s veľkými vážnymi problémami našej planéty, ale tie vznikajú práve z takýchto maličkostí. Mali by sme čo najrýchlejšie vymyslieť kompromisy, ktoré by vyhovovali aj nám aj ,,matke prírode“. Keď sa zbavíme malých problémov, môžeme sa bez obáv pustiť do riešenia veľkých. Zem je len jedna vážme si preto, čo nám dala a čo máme, snažme sa zlepšovať, aby sme tu mohli všetci spoločne žiť, bez násilia a strachu. Aby sme mali čo odovzdať budúcim generáciám aspoň také, aké sme to dostali my, ak nie o niečo lepšie, pretože život na Zemi je tu pre všetkých. My všetci sa tešíme z nových archeologických vykopávok, ktoré nám odhaľujú skryté tajomstvá dávnych civilizácií. Snažíme sa z nich vyčítať spôsob života, problémy, životný štýl ľudí, ktorý žili v časoch dávno minulých. Odhaľujeme ich obrovskú múdrosť, ich cit pre všetko živé, ich obdiv k prírode. Čo budú vykopávať ľudia budúcnosti, ak nezmeníme svoj prístup? Smeti?.