Hlavným zdrojom emisií sú továrne a elektrárne, teplárne, motory áut, nespevnené cesty a podobne. Ročné spády imisií sa počítajú na tony. Okrem pevných úletov a oxidu uhličitého naše ľudstvo dýcha arzén, fluór, vanád, titán, olovo, atď.. Imisie nepostihujú len oblasť v blízkosti jej zdroja, ale i oblasti na kilometre vzdialené. Imisie nepoškodzujú len fytocenózu ( rastlinné spoločenstvo ), ale aj ľudia sú obeťami. Najviac ohrozené sú deti, ktorých slabý imunitný systém sa ešte nie je schopný brániť. Ale i u dospelých ľudí sa vyskytujú karcinogénne choroby, pľúcne ochorenia, cievne ochorenia a mnoho iných. Kyslé dažde stvorené z imisií, poškodzujú vegetáciu a zoocenózu. Kyslá voda vyplavuje z pôdy hliník, ktorý je pre živočíchy jedovatý, pretože porušuje centrálnu nervovú sústavu. Kyslé zrážky menia tiež Ph vôd. Ročne sa do ovzdušia vypustí 6 miliárd ton oxidu uhličitého v dôsledku spaľovania fosílnych palív. Skleníkový efekt - Skleníkové plyny rýchlo stúpajú a každým rokom a Zem oteplí priemerne o 1 stupeň. Nezdá sa nám to veľa, ale spôsobuje to veľké problémy hlavne pre pobrežné oblasti.
Smog – Energetika, doprava a chemická výroba spôsobujú znečisťovanie ovzdušia exhalátmi, ktoré nezostávajú v atmosfére bez zmeny, ale najmä vplyvom slnečného žiarenia sa rýchlo chemicky menia. Výsledkom fotochemických reakcií sú rozličné medziprodukty a produkty, napr. organické peroxidy, uhľovodíkové radikály, aldehydy, ketóny, ozón. Vznik týchto látok je podmienený prítomnosťou oxidov dusíka a uhľovodíkov a účinkami slnečného žiarenia s kratšími vlnovými dĺžkami. Takto vzniká sekundárne znečistenie vzduchu, ktoré sa nazýva fotochemický alebo oxidačný smog ( tento pojem sa objavil v roku 1911 a vznikol z anglického smoke ). Má dráždivé účinky na ľudský organizmus, najmä na dýchacie ústroje a cievnu sústavu. Môže spôsobiť vážne ohrozenie na zdraví aj smrť väčšiemu počtu obyvateľstva. V roku 1952 v Londýne vznikol pri spaľovaní nekvalitného uhlia v lokálnych topeništiach a vyžiadal si 4000 ľudských obetí.

TOPENIE ĽADOVCOV
Je jav, ktorý neoddeliteľne súvisí s emisiami, teda aj imisiami, hlavne s oxidom uhličitým - globálne otepľovanie, ktoré je spôsobené „skleníkovými plynmi “. Štúdie dokazujú, že do roku 2100 sa až 5 krát zvýši množstvo emisií. Dôsledkom by bolo roztopenie všetkých ľadovcov do roku 2100 a nastala by veľká emigrácia z pobrežných oblastí do vnútrozemia kvôli záplavám. Ku koncu 21. storočia by nastalo masové umieranie lesov.