Chemický priemysel a životné prostredie

CHEMICKÝ PRIEMYSEL

Chemický priemysel je zameraný na výrobu základných chemických produktov – anorganických a organických chemikálií, na výrobu syntetických látok a pod.
Územie Slovenska má veľmi pestrú geologickú stavbu. Vyskytujú sa takmer všetky druhy minerálnych surovín. Ich ložiská sú, až na malé výnimky, chudobné, preto je náš chemický priemysel odkázaný na dovoz surovín.
PREHĽAD DOVÁŽANÝCH SUROVÍN
Rusko – ropa, čierne uhlie, zemný plyn, železná a mangánová ruda, pyrit, síra, celulóza...
Nemecko – draselné soli, surový kaučuk...
Poľsko – síra, pyrit, kamenná soľ, koks...
Maďarsko – neželezné rudy a koncentráty na výrobu neželezných kovov ( bauxit, kryolit.. )


ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

S rozvojom vedy a techniky získava človek prevahu v ekologickej rovnováhe, čo má za následok obmedzovanie schopnosti prírody udržiavať podmienky potrebné pre existenciu života na Zemi. Preto najdôležitejšia úloha ekológie je intenzívne štúdium faktorov ( fyzikálnych, chemických, biologických a sociálnych ), ktoré ovplyvňujú stav životného prostredia. Štúdiom chemických faktorov sa zaoberá vedná oblasť ekológie – ekologická chémia. Skúma vplyv chemických látok a chemických procesov na životné prostredie a sleduje najmä negatívne účinky chémie a chemizácie na živé organizmy.
Chemické procesy, ktoré ovplyvňujú životné prostredie, možno rozdeliť na :
1. prírodné ( geologické a biochemické ) – zahŕňajú chemické premeny, ktoré prebiehajú v prírode
bez zásahu človeka
2. antropogénne ( vznikajúce činnosťou človeka )
Pri chemických výrobách vznikajú vedľajšie produkty, ktoré znečisťujú prostredie. Nežiadúce odpady sú však výsledkom chemických dejov aj v iných odvetviach priemyslu.

Ekologické katastrofy spôsobené chémiou
NEBEZPEČENSTVO Z TOVÁRNÍ
Pri neustálom rozvoji priemyslu sa neustále zvyšuje aj počet nehôd, pri ktorých príde o život veľa ľudí. Je to zrážka v atómových elektrárňach či nebezpečné emisie, ktoré spôsobujú zlé stavy v ovzduší.
Najviac publikovanou nehodou sa stala nehoda v ukrajinskej elektrárni Černobyľ, ktorá vybuchla a následný požiar reaktoru C spôsobil obrovské škody. Okrem tisícok mŕtvych sa i doteraz generačne postihnutým jedincom rodia siamské dvojčatá, objavujú sa abnormality u novorodencov a u všetkých postihnutých je i doteraz zvýšený výskyt rakoviny. Táto katastrofa sa stala v roku 1986. ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA
Imisie - vznikajú chemickými a fyzikálnymi premenami v ovzduší z emisií.

Hlavným zdrojom emisií sú továrne a elektrárne, teplárne, motory áut, nespevnené cesty a podobne. Ročné spády imisií sa počítajú na tony. Okrem pevných úletov a oxidu uhličitého naše ľudstvo dýcha arzén, fluór, vanád, titán, olovo, atď.. Imisie nepostihujú len oblasť v blízkosti jej zdroja, ale i oblasti na kilometre vzdialené. Imisie nepoškodzujú len fytocenózu ( rastlinné spoločenstvo ), ale aj ľudia sú obeťami. Najviac ohrozené sú deti, ktorých slabý imunitný systém sa ešte nie je schopný brániť. Ale i u dospelých ľudí sa vyskytujú karcinogénne choroby, pľúcne ochorenia, cievne ochorenia a mnoho iných. Kyslé dažde stvorené z imisií, poškodzujú vegetáciu a zoocenózu. Kyslá voda vyplavuje z pôdy hliník, ktorý je pre živočíchy jedovatý, pretože porušuje centrálnu nervovú sústavu. Kyslé zrážky menia tiež Ph vôd. Ročne sa do ovzdušia vypustí 6 miliárd ton oxidu uhličitého v dôsledku spaľovania fosílnych palív. Skleníkový efekt - Skleníkové plyny rýchlo stúpajú a každým rokom a Zem oteplí priemerne o 1 stupeň. Nezdá sa nám to veľa, ale spôsobuje to veľké problémy hlavne pre pobrežné oblasti.
Smog – Energetika, doprava a chemická výroba spôsobujú znečisťovanie ovzdušia exhalátmi, ktoré nezostávajú v atmosfére bez zmeny, ale najmä vplyvom slnečného žiarenia sa rýchlo chemicky menia. Výsledkom fotochemických reakcií sú rozličné medziprodukty a produkty, napr. organické peroxidy, uhľovodíkové radikály, aldehydy, ketóny, ozón. Vznik týchto látok je podmienený prítomnosťou oxidov dusíka a uhľovodíkov a účinkami slnečného žiarenia s kratšími vlnovými dĺžkami. Takto vzniká sekundárne znečistenie vzduchu, ktoré sa nazýva fotochemický alebo oxidačný smog ( tento pojem sa objavil v roku 1911 a vznikol z anglického smoke ). Má dráždivé účinky na ľudský organizmus, najmä na dýchacie ústroje a cievnu sústavu. Môže spôsobiť vážne ohrozenie na zdraví aj smrť väčšiemu počtu obyvateľstva. V roku 1952 v Londýne vznikol pri spaľovaní nekvalitného uhlia v lokálnych topeništiach a vyžiadal si 4000 ľudských obetí.

TOPENIE ĽADOVCOV
Je jav, ktorý neoddeliteľne súvisí s emisiami, teda aj imisiami, hlavne s oxidom uhličitým - globálne otepľovanie, ktoré je spôsobené „skleníkovými plynmi “. Štúdie dokazujú, že do roku 2100 sa až 5 krát zvýši množstvo emisií. Dôsledkom by bolo roztopenie všetkých ľadovcov do roku 2100 a nastala by veľká emigrácia z pobrežných oblastí do vnútrozemia kvôli záplavám. Ku koncu 21. storočia by nastalo masové umieranie lesov.

Topenie ľadovcov je nebezpečné pre záplavy a v dôsledku otepľovania sa stáva, že veľká ľadová kryha sa odlomí od ľadovcového masívu a svojím priemestňovaním na mori spôsobí lodiam veľké problémy (napr. Titanic). U týchto ľadovcov sa nikdy nedá určiť presný smer, kadiaľ sa vydajú. Aj keď sa objavia v teplých vodách, trvá i niekoľko rokov, kým sa roztopia. Hlavnou príčinou topenia ľadovcov je hromadné využívanie a spaľovanie fosílnych palív, ako je ropa a plyn. Vedci predpokladajú, že teplota v tomto storočí vzrastie o 3,5 stupňa. Najväčšie nebezpečie predstavuje topenie ľadovcov na Arktíde. Nachádza sa tu 91 % planetárnych zásob ľadu, ktoré by mohli svojim roztopením zvýšiť svetovú hladinu vôd o 70 metrov.

ZNEČISŤOVANIE MORÍ
Ropa, havárie tankerov :
Ropa je zmes nízko a vysoko molekulárnych uhľovodíkov, z ktorých sa destiláciou získava petroléter, benzín, petrolej a plynový olej. Je najväčším problémom pre moria a oceány. Do mora je vypustená väčšinou pri haváriách tankerov, alebo dokonca úmyselne, ako v roku 1991, keď Irak zámerne vypustil do mora obrovské množstvo ropy. Znečistené more, úhyn rýb a vodných rastlín, a aj smrť ľudí to sú jeho dôsledkom. Hlavné zdroje ropy ležia mimo ťažiska priemyslovej výroby, preto sa dopravuje cisternovými loďami alebo potrubiami dlhými niekedy až tisíce kilometrov. Hlavná cesta tankerov, najpoužívanejšia, vedie cez Indický oceán okolo Južnej Afriky do západnej Európy a aj do Japonska. Tanker môže prenášať maximálne 100 000 ton ropy, v 50 rokoch tankery prepravovali max. 30- 50 000 ton. Priemerný počet tankerov za deň je 224. To je 224 000 000 ton ropy v mori, síce uložené v cisternách, ale vždy existuje riziko havárie a následné vypustenie do mora. K vypusteniu ropy do mora dochádza i pri čistení tankerov, je to 33 000 ton ročne. Doplatia na to milióny rýb a malých organizmov žijúcich vo vode. Výroba tankerov je prísne strážená. Podnikanie s nimi je vysoko zdanené a tak koncerny hľadajú ľahšiu a lacnejšiu cestu.Východiskom je Libéria v západnej Afrike, kde sa tankery registrujú a obchodníci sa tak vyhnú zdaneniu, pričom tankery z Libérie neboli vyrobené pod prísnou kontrolou a bezpečnostné opatrenia na palube lode nie sú absolútne spoľahlivé. A tak dochádza k haváriám.V priebehu dvadsiatich rokov (šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov) havarovalo vyše 250 tankerov.
1978, PORTSELL - loď registrovaná v Libérií viezla dva typy ropy z Iránu a Saudskej Arábie. Boli to aromatické uhľovodíky, ktoré sú aj doteraz najškodlivejšie. Tie sa v množstve 60 000 ton rozliali do mora a dostali až do Portsellu. Povlak ropy sa naďalej presunul prístavov a pobrežných mestečiek.

Na začiatku sa ropa rozširovala po 72 kilometroch mora, po mesiaci povlak pokryl až 300 kilometrov a o ďalšie dva mesiace to kleslo na 220 kilometrov. Ropa sa udržala až do zimy, keď zaberala 100 km morskej hladiny, na ďalšiu jeseň už “len“ 50 km. Jazerá, do ktorých ústilo more, boli na tom horšie, tam sa ropa udržala 5 až 9 rokov. Najviac bolo more znečistené prvých 11 dní. Potom sa znečistenie činnosťou ľudí zmenšilo na polovicu. More bolo schopné rozložiť 5 percent ropy, ďalšia ropa bola prirodzene zahrabaná do piesku, alebo zničená príbojom na skalách. Najviac na to doplatili živočíchy v okolí 50 kilometrov havárie v čase stroskotania. Všetky organizmy uhynuli, aj zvieratá žijúce v blízkosti pláže. Stovky kilometrov mora vyhadzovalo na hladinu mŕtve živočíchy. Počet drobných živočíchov sa zredukoval o 30 až 50 percent. Vtáky, poškodené ropou stratili tuky a uhynuli zamrznutím, alebo sa priamo otrávili ropou. Niektoré druhy mali dlhodobé problémy s rozmnožovaním. Malo to dopad aj na ľudí. Bol znečistený zdroj pitnej vody, úplne klesol rybolov, ktorý tam nebol možný desiatky rokov. Ryby uhynuli ihneď, nepohyblivé, odolnejšie živočíchy ako ustrice boli pre konzumáciu jedovaté, v tom období ich bolo zničených 6 000 ton živej váhy. A i tie živočíchy, čo prežili, žili po celý zvyšok svojho života s rakovinou alebo neoplazmou, ktorá sa prenášala na ďalšie generácie. Lepšie pochodili chaluhy a živočíchy na skaliskách
Vyčistenie, a to len pobreží stálo francúzsku vládu 700 mil. frankov. Na konci 70 - tych rokov sa nachádzalo v mori 1500 ton ropy. I drobná odolná chaluha týmto katastrofám podľahla a jej miesta výskytu na skalách ostali holé a začali sa obnovovať až po 2,5 roka. Straty týchto rastlín sa tiež počítajú na tony. 1979, MEXICKÝ ZÁLIV- výbuch výskumného vrtu. Požiar a výlev ropy bol zastavený až po 290 dňoch. Do Mexického zálivu sa tak dostalo 475 000 ton ropy. 4,5 tisíc ton denne.