Sú to predovšetkým vodná para, oxid uhličitý ale tiež metán, oxid dusný, chlorflourované uhľovodíky (freóny) a ozón.
Skleníkový o efekt
To ako skleníkový efekt funguje je zrejmé už z jeho názvu. Skleníkové plyny by sme mohli prirovnať ku sklu skleníka ktorí síce prepúšťa slnečné lúče dnu ale vznikajúce teplo už nepúšťa von. Skleníkovým efektom je potom ono teplo ktoré pocítime ak do skleníka vstúpime. To že naďalej vypúšťame množstvo skleníkových plynov do ovzdušia sa teda dá prirovnať ku situácii kedy si nad svojimi hlavami pomaly ale isto staviame globálny skleník z ktorého nieto kam odísť.





účinky go na slovensko

Globálne otepľovanie je jav ktorý v médiách najčastejšie počujeme spájať so slovami ako oceány, Antarktída, ostrovné národy alebo prímorské oblasti, je však nutné si uvedomiť význam slova "globálne" v jeho názve. Je to jav ktorý sa dotýka veľkých ľudí na svete bez ohľadu na to, kde žijú. A to znamená že my nebudeme výnimkou. Od začiatku storočia boli na Slovensku pozorované tieto javy: rast priemernej ročnej teploty asi o 1 C, pokles množstva ročných zrážok - asi o 15% na juhu a 5% na severe, pokles vlhkosti vzduchu najmä na juhozápade, úbytok snehovej pokrývky takmer na celom území Slovenska. Podľa jednotlivých scenárov zmeny klímy sa v budúcnosti očakávajú nasledovné zmeny: do roku 2075 nárast priemerných ročných teplôt o 2 - 4 C s tým že väčší rast sa očakáva v zime (3 - 7 C) ako v lete (1 - 4 C). Čo sa týka množstva ročných zrážok odhady jednotlivých scenárov sa dosť rozchádzajú. Každopádne sa výkyvy odhadujú od poklesu o 18% až po nárast o 16% nech už by sa výkyv vychýlil do jednej, alebo druhej strany ak by dosiahol odhadovanú intenzitu, jeho účinok by určite nebol zanedbateľný. Čo môžeme očakávať ako logické dôsledky zmien v teplotách a zrážkach? Podľa štúdie SHMÚ, MŽP SR a U.S.Country Studies Program: zníženie kapacity zásob vody na 12,05 (v roku 2010) na 11,05 (2030) a na 9,42 (2075) mld m3. Pokles priemerného ročného odtoku o 25%. Podľa štúdie by tiež malo dôjsť ku zvýšeniu variability priemerných ročných prietokov, zvýšeniu zimného odtoku (čím sa zníži jarný odtok ktorý je v našich podmienkach typicky najväčší) a celkovo sa očakáva zväčšenie odtokových extrémov. V takom prípade sa hlavne v obdobiach malej vodnosti aridita južných a juhovýchodných nížin bude významne zvyšovať, špecifický odtok v niektorých oblastiach sa môže rovnať až nule (čo bude mať za následok zhoršenie podmienok vo významných poľnohospodárskych oblastiach). Očakáva sa tiež zníženie zásob podzemných vôd a to hlavne v kryštlinických pohoriach.