V závislosti od chemických a fyzikálnych vlastností bývajú látky znečisťujúce ovzdušie zatriedené do niekoľkých skupín :
a) zlúčeniny síry
b) zlúčeniny dusíka
c) zlúčeniny uhlíka
d) zlúčeniny halogénov
e) rádioaktívne látky
f) častice (často sa zadeľujú do dvoch podskupín podľa priemeru izotermických častíc)

Správanie týchto látok v ovzduší determinujú ich chemické a fyzikálne vlastnosti a celkové množstvo vypúšťané do ovzdušia. K týmto faktorom pristupujú vonkajšie atmosferické podmienky, predovšetkým teplota, tlak, vlhkosť, rýchlosť a smer vetra a obsah ostatných znečisťujúcich látok.

3. Tuhé látky - tuhé častice
Názov tuhé častice sa vzťahuje na emisie širokého rozsahu vetrom unášaných častíc od prachových častíc až po najmenšie takmer neviditeľné častice s veľkosťou 0,1 až 10 μm. Tuhé častice, ktoré predstavujú zmes látok pozostávajúcu z uhlíka, prachu a aerosólov, vznikajú v doprave, hlavne pri spaľovaní nafty. Je zaujímavé, že až donedávna sa pokladala nafta za čistejšie palivo ako benzín, nakoľko pri jej spaľovaní dochádza k menším emisiám CO a NOx. Avšak práve v dôsledku emisií tuhých častíc (menších ako 10 μm) a ich vážnemu vplyvu na zdravie ľudí došlo k zmene pohľadu na toto palivo.
Hladina tuhých častíc (TČ) vo vzduchu predstavuje pre zdravie človeka vážne riziko. Svetová zdravotnícka organizácia zatiaľ nestanovila prah pre tuhé častice, pretože sa predpokladá, že aj minimálne úrovne TČ vo vzduchu spôsobujú zdravotnú ujmu. Hoci EÚ takýto limit stanovila na úrovni 50 μg/m3 ako 24-hodinový priemer pre koncentráciu mikročastíc (veľkosť častíc menšia ako 10 μm – PM10), v súčasnosti takmer vo všetkých európskych mestách je táto úroveň prekračovaná.

3.1 Primárne a sekundárne častice v ovzduší
Tuhé častice sa v prevažnej miere dostávajú do ovzdušia z prírodných zdrojov, asi len 15 % pochádza z ľudskej činnosti. Časť z nich, tzv. sekundárne častice, vznikajú priamo v atmosfére, a to buď pri zmene skupenstva alebo pri reakciách primárnych imisií spojených s tvorbou kvapalných a tuhých produktov.
Škála prírodných zdrojov častíc je veľmi pestrá. Dostávajú sa do ovzdušia pri vulkanickej činnosti, môže ich do atmosféry zanášať vietor zo zemského povrchu, vznikajú pri lesných požiaroch, pri rozprašovaní morskej vody a môžu prichádzať z medziplanetárneho priestoru v podobe dažďa meteoritov. Do skupiny častíc pochádzajúcich z prírodných zdrojov sa počítajú tiež mikroorganizmy, výtrusy a peľ.
Z ľudských zdrojov sú hlavnými prispievateľmi k emisiám častíc doprava a komunálne zdroje, potom nasleduje energetika a priemysel. Percentuálne príspevky sa značne odlišujú v závislosti od lokality.