V mestách môžu prvé dva zdroje produkovať vyše 65 % všetkých emisií častíc, na druhej starne vo veľkých priemyselných oblastiach môžu až ¼ prispievať výrobné procesy a zhruba takým istým podielom sa zúčastňuje priemyselné spaľovanie palív.
Chemické zloženie častíc je veľmi rôznorodé a líši sa podľa pôvodu. Z prírodných majú najväčšie zastúpenie sulfány, dusičnany, rôzne silikáty, uhličitany, chloridy, fluoridy, ale aj častice kovov a oxidov kovov, uhľovodíky, napokon baktérie, plesne, peľ. Časté úlety antorpogénnych zdrojov tvoria sadze, popolček, popol, v mestách s väčšou hustotou automobilovej dopravy uhľovodíky, zlúčeniny olova, oxidy kovov. Viac ako dvojnásobok častíc z ľudskej činnosti vzniká až v atmosfére pri reakciách primárnych znečisťujúcich zložiek. Veľkosť atmosferických častíc sa pohybuje od molekulových rozmerov až do veľkosti priemeru> 10 μm. Keďže častice s priemerom pod 0,1 μm (patria sem molekuly a Aitkenove jadrá) nepredstavujú významný problém a častice>10 μm sú z atmosféry jednoducho odstraňované gravitačným usadzovaním, najväčšia pozornosť sa sústreďuje na častice s priemerom meniacim sa v rozmedzí 0,1 – 10 μm. Tieto môžu ovplyvňovať odraz a rozptyl dopadajúceho slnečného svetla, lokálnu oblačnosť a množstvo zrážok.
Koncentrácia častíc v ovzduší sa značne líši v závislosti od podmienok. Samotný čistý vzduch obsahuje častice v množstve asi 300 častíc.cm-3 (ide o veľmi malé častice s priemerom pod 0,02 μm). V značne znečistenom vzduchu môže obsah častíc dosiahnuť hodnoty 10 4 – 105 častíc.cm-3. Imisné hodnoty koncentrácie častíc sú okolo 10 μg.m-3. V mestskej atmosfére je typická koncentrácia častíc 80 – 250 μg.m-3 a vo veľmi znečistenom ovzduší môže dosiahnuť až 2000 μg.m-3. denné maximum sa dosahuje v ranej dopravnej špičke, počas roka sa najvyššie hodnoty koncentrácie dosahujú v zime, keď sa vykazuje výskyt tzv. zimného smogu, ktorý je charakterizovaný zvýšenými koncentráciami tuhých častíc, SO2 a NO2. Navyše vo všetkých krajinách EÚ sa vyskytuje tzv. letný smog, pri ktorom koncentrácie prízemného ozónu prekračujú limity ochrany zdravia. Spad častíc s priemerom> 10 μm je za mesiac 0,35 – 3,5 μg.cm-2, v blízkosti zdrojov môže dosiahnuť až 70 μg.cm-2 mesačne.
Častice sú v ovzduší dispergované a môžu vytvárať rôzne aerodisperzné sústavy. V závislosti od skupenstva častíc vzniká dym, hmlový opar alebo hmla. Ak priemer častíc nachádzajúcich sa v takýchto sústavách nepresahuje 2 μm, hovoríme o aerosóloch.
Hmla sa vytvára za podmienok, keď je atmosféra presýtená vodnými parami (zvyčajne pri poklese teploty).