Obsahuje častice, ktorých priemer sa pohybuje v rozmedzí 7 – 15 μm, ich hustota sa mení od 20 – 100 častíc.cm-3 pri ľahkej hmle, do 500 – 600 častíc.cm-3 pri hustej hmle. Tvorbu hmly môžu do značnej miery ovplyvniť tuhé častice prítomné v znečistenej atmosfére. Tieto vytvárajú kondenzačné jadrá, na ktorých kondenzuje vodná para. Častice> 1 μm môžu pôsobiť ako centrá pri tvorbe kvapiek v mrakoch. Vzniknuté kvapky začínajú v dôsledku gravitačnej sily klesať, koagulujú pri vzniku veľkých častíc, ktoré v podobe dažďa padajú na zemský povrch. Prítomnosť častíc uvedeného priemeru v ovzduší priemyselných centier a veľkých miest je jednou z príčin väčšej oblačnosti a množstva ročných zrážok v týchto oblastiach.
Častice prítomné v znečistenej atmosfére majú aj ďalšie účinky na klimatické podmienky. V prípade, že majú priemer porovnateľný s vlnovými dĺžkami slnečného svetla, majú schopnosť dopadajúce žiarenie rozptyľovať. Väčšie častice časť dopadajúceho svetla absorbujú a časť odrážajú. V dôsledku týchto javov sa môže znížiť množstvo slnečnej radiácie nad znečistenými oblasťami ročne v priemere o 15 %. Účinky častíc znečisťujúcich ovzdušie sa nepriaznivo prejavujú aj v ďalších smeroch. Niektoré z nich môžu zapríčiniť koróziu kovov, mnohé sa stávajú rezervoárom absorbovaných plynov, ako je SO2, H2S, H2SO3 a H2SO4. Často nenapraviteľné sú škody, spôsobené pri usadzovaní agresívnych častíc na povrchu obrazov, sôch a iných umeleckých diel. 3.2 Zdroje tuhých častíc

V kapitole 3.1 sú uvedené zdroje častíc v ovzduší. Z uvedeného vyplýva, že sú prírodného a antorpogénného charakteru. Medzi najväčších znečisťovateľov z antropológneho hľadiska patria doprava a komunálne zdroje, energetika a priemysel. Z priemyslu sú to hlavne : výroba energie, metalurgický priemysel, silikátový priemysel, stavebníctvo, chemický a potravinársky priemysel.
Jednou z oblastí, ktorá popri priemysle a energetike najvážnejšie ovplyvňuje kvalitu životného prostredia znečisťujúcimi látkami, je doprava. Znečisťujúce látky produkuje železničná, cestná, letecká a vodná doprava. Automobilová doprava v súčasnosti ohrozuje životné prostredie najviac. V priemyselne vyspelých krajinách sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia spaľovacie motory 50 – 70 %. Podľa súčasného odhadu je na Zemi vyše ½ miliardy áut. Jedno auto vyprodukuje ročne približne 1 t škodlivých plynov, z toho 800 kg oxidu uhoľnatého, 100 kg uhľovodíkov, 70 kg oxidov dusíka, 10 kg tuhých častíc a neurčité množstvo ďalších vysoko toxických látok (napr. benzo(a)pyrén, olovo).

Doprava sa aj napriek enormnej snahe o znižovanie emisií stala hlavnou príčinou znečistenia vzduchu v mestách.